Planetárna kôra

Planetárna kôra je vonkajšia pevná vrstva planéty. Nachádza sa iba pri terestriálnych planétach, pri plynných obroch sa nenachádza. Pre vznik kôry je potrebné, aby planéta niekde vo svojej histórii prešla etapou gravitačnej diferenciácie. Vo všeobecnosti je planetárna kôra tvorená horninami menšej hustoty ako nižšie vrstvy. Pokiaľ je vo vnútri planéty dostatok energie na roztavenie vnútorných hornín (napr. Zem), potom môže planetárna kôra plávať na vnútorných vrstvách.

Pri niektorých mesiacoch planét došlo tiež ku gravitačnej diferenciácii, takáto kôra sa potom nazýva mesačná kôra.

Planetárna kôra planét Slnečnej sústavy

Merkúr

Priemerná hustota kôry planéty Merkúr sa pohybuje okolo 3000 kg/m³ a je tvorená prevažne zo silikátového materiálu. Odhad jej hrúbky je asi 100 km. Kôra bola v minulosti pretváraná sopečnou činnosťou, pretože na povrchu Merkúru sa nachádzajú rozsiahle hladké plochy, tvorené pravdepodobne čadičom.

Venuša

Kôra Venuše je hrubá približne 35 km. Existuje teória, že Venuša neuvoľňuje vnútornú energiu pohybom tektonických dosiek ako Zem, ale namiesto toho v pravidelných intervaloch vyvoláva masívnu vulkanickú činnosť, vplyvom ktorej sa jej povrch zalieva čerstvou lávou. Túto teóriu podporuje skutočnosť, že najstaršie geologické útvary na povrchu sú staré iba 800 miliónov rokov, zatiaľ čo zvyšok povrchu je mladší (rádovo niekoľko 100 miliónov rokov). V súčasnosti sa predpokladá, že Venuša je stále vulkanicky aktívna v izolovaných geologických obdobiach. Predpokladá sa, že 90 % povrchu tvorí nedávno stuhnutá čadičová láva, ktorá je len zriedka prerušovaná meteoritickými krátermi. Malý počet impaktných porúch napovedá, že povrch bol len nedávno zmenený vplyvom sopečnej aktivity.

Zem

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zemská kôra

Hrúbka zemskej kôry sa pohybuje od 6 km do 70 km. Najhrubšia je na kontinentoch pod pohoriami, najtenšia (6 – 8 km) pod oceánmi, kde chýba žulová vrstva. Dokonca existujú oblasti, kde sa zemská kôra vôbec nenachádza. Počas vývoja Zeme sa do kôry zo zemského plášťa presunuli ľahko taviteľné a špecificky ľahšie zložky, hlavne zlúčeniny Si, K, Al, Ca, Na a iné. Priemerná hustota kôry je 2 850 kg/m³.

Mars

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Marsu

Z merania sondy Mars Global Surveyor vyplýva, že za predpokladu, že hustota kôry Marsu je 2 900 kg/m³, je jej minimálna stredná hrúbka 45 km. Na južnej pologuli by bola priemerná hrúbka približne 60 km a na severnej približne 30 km, s maximom 80 km v oblasti Tharsis. Iné analýzy gravitačného poľa a topografie Marsu ale naznačujú, že skutočná hrúbka kôry môže byť ešte väčšia, ak platí predpoklad, že oblasť južných vysočín vznikla veľmi skoro v histórii, a miestna topografia nebola neskôr pozmenená. V tom prípade je priemerná stredná hrúbka odhadovaná na 57±24 km. Na základe analýzy geochemických a geofyzikálnych dát je tiež možné určiť maximálnu strednú hrúbku kôry na približne 100 km. Všetky tieto údaje naznačujú, že kôra Marsu je všeobecne hrubšia ako kôra Zeme, čo môže súvisieť s absenciou doskovej tektoniky na "červenej planéte".