Pohoří na Šumavě

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°36′14″S 14°41′47″V / 48,60389°S 14,69639°V / 48.60389; 14.69639
Pohoří na Šumavě
nem. Buchers
zaniknutá osada
Pohoří na Šumavě - hlavní ulice od východu.jpg
hlavná ulica od východu: vpravo kostol, vľavo nová zástavba
Štát Česko Česko
Okres Český Krumlov
Obec súčasť obce Pohorská Ves
Nadmorská výška 910 m n. m.
Súradnice 48°36′14″S 14°41′47″V / 48,60389°S 14,69639°V / 48.60389; 14.69639
Obyvateľstvo 2
Vznik 1758
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Pohoří na Šumavě - poloha na mape Česka
Red pog.svg
Pohoří na Šumavě - poloha na mape Česka
Webová stránka: Pohoří na Šumavě - Zaniklé obce

Pohoří na Šumavě (nem. Buchers, Bucherwald, Buchers bei Kaplitz, Buchers im Böhmerwald, čes. Buchoř, Puchéř (1869 – 1910) či Půchoří) je bývalá obec, od konca 70. rokov 20. storočia zaniknuté sídlo, v súčasnosti postupne obnovované sídlo v Novohradských horách a rovnomennom katastrálnom území, spadajúce pod obec Pohorská Ves. Názov Pohoří na Šumavě obec dostala v roku 1923.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V stredoveku ležalo Pohoří na území „velešínského statku“. V vtedajšej dobe tu bol v podstate len les (latinsky označovaný Fagosilvanum, nemecky Buchenwald podľa tu rastúcich bukov). Roku 1524 je miestny potok pomenovaný ako Pohorzie. [1] Prvým osídlením v blízkosti Pohoří bola sklená huta v Šanciach, ktorú dal roku 1695 vybudovať gróf Filip Emanuel Buquoy. Samotné Pohoří postupne vznikalo pozdĺž cesty do Freistadtu od roku 1758, kedy sa tu začali budovať na dominikálnej pôde prvé budovy. Rozvoj osady bol dosť rýchly, takže o štyridsať rokov neskôr mala už 68 domov so 116 rodinami. V rokoch 1793 – 1796 bolo zavedené systematické rozdelenie pozemkov. Obyvatelia Pohoří svoju obec nazývali mestys, hoci tento štatút nemala. [1]

Pravidelne sa tu konali týždenné trhy. Od roku 1802 bolo Pohoří samostatnou farskou obcou. Po roku 1848 Pohoří malo katastrálnu výmeru 2636 hektárov, kde boli započítané ešte Berau (Stadlberg), Šance (Schanz), Kaplucken, Jánovy Hutě (Johanesthal), Skleněné Hutě (Bonaventura), Stříbrné Hutě (Silberberg), Jiřice (Georgendorf), Pavlína (Paulina). [1]

Podľa sčítania ľudu z roku 1890 malo 186 domov sa 1323 obyvateľmi (1077 Nemcov a 246 Čechov). Obyvateľstvo sa prevažne živilo poľnohospodárstvom a ručnými domácimi prácami. Najznámejšie činnosťou bola podmaľbu svätých obrázkov pod sklo, ktoré sa potom vyvážalo do celej Európy. Tento spôsob maľby sa rozšíril do celých Novohradských hôr a to na obe strany hranice. S nadobúdaním významu Pohoří sa tiež zvyšovala jeho veľkosť a tvorba nových živností a inštitúcií, ako boli napríklad pivovar (ročná výstav 1110 hektolitrov, v činnosti 1791 – 1889), vinopalna (1789 – 1860), hámor (od roku 1834), od roku 1848 pošta, 1887 telefón a 1889 telegraf. [2] Bol tu tiež Zbor dobrovoľných hasičov od roku 1888 a miestny odbor Deutscher Böhmerwaldbundu (zriadený 1895). Úctyhodný bol zoznam živnosťou nasnímaný roka 1923: obchod chlebom, cukrár, dvaja obchodníci dobytkom, doprava osôb, dva obchody galantérnym tovarom, hodinár, dva kupcami, osem hostincov, obchod s hračkami, kolár, kováč, dva krajčír pre pánov, výčap liehovín, mlynár , dvaja obuvníci, pekár, pôrodná baba, dvaja mäsiari, štyri obchody zmiešaným tovarom, dve trafiky, dvaja stolári, murár, úverové spoločenstvo pre Pohoří a okolie. [1]

Po druhej svetovej vojne boli občania nemeckej národnosti, tvoriace väčšinu miestnej populácie, odsunutí. Noví dosídlenci väčšinou pochádzali z Rumunska a Maďarska. Mimo práce v lese sa zaoberali chovom oviec a výrobou ovčích syrov. Po roku 1951, kedy tu žilo asi 70 obyvateľov, sa obec stala súčasťou hraničného pásma. Po roku 1955 tu bolo 23 domov obývaných 72 ľuďmi. Ešte na konci šesťdesiatych rokov tu žilo asi 35 obyvateľov a viedla sem autobusová linka z Trhových Svinů. Roku 1978 už osada nemala žiadne trvalé obyvateľa a väčšina zvyšných domov bola zbúraná armádou. Neďaleko kostola je čiastočne dochovaný a sčasti obnovený cintorín. Pri hlavnej cesty v blízkosti kostola stojí pomník obetiam 1. svetovej vojny s nápisom "Nie wieder Krieg!" (Už nikdy vojnu!).

V rokoch 1848-1938 (v roku 1918 sa malo stať súčasťou Šumavské župy (ňom. Böhmerwaldgau)) a 1945-1949 bolo Pohoří na Šumavě v súdnom okrese Nové Hrady v politickom okrese Kaplice, v rokoch 1938-1945 bolo vo vidieckom okrese Kaplice (nemecky Landkreis Kaplitz) v Ríšskej župe Horný Dunaj (nemecky Reichsgau Oberdonau), v rokoch 1949-1960 bolo v administratívnom okrese Kaplice, od roku 1960 je v okrese Český Krumlov. Od roku 1961 nie je samostatnou obcou. V rokoch 1961 – 1980 bolo Pohoří na Šumave časť obce Pohorská Ves, od 1. januára 1981 do 30. júna 1990 bolo časť obce Benešov nad Černou, od 1. júla 1990 je časť obce Pohorská Ves.

Obnova obce[upraviť | upraviť zdroj]

V lete 2006 stála v Pohoří na Šumave jedna novostavba, tri ďalšie domy boli rozostavané. V roku 2009 tu boli 3 novostavby a 2 staršie domy, z pôvodnej zástavby ostávalo iba torzo kostola a cintorín. Najbližšie spojenie verejnou dopravou tvorí niekoľko autobusových spojov do Leopoldova eventuálne do Bělé u Malont poprípade Pohorské Vsi. Od vstupu Českej republiky do Schengenského systému je taktiež odstránená závora na hraničnom priechode Pohoří na Šumave - Stadlberg a touto cestou je vjazd povolený pre automobily do 10 ton. Ďalej bola opravená východná časť kostola, pristavaná ochranný múr a obnovené vonkajšie omietky. Opravu kostola z väčšej časti financuje rakúsky spolok Bucherser-Heimat-Verein a dary dobrovoľných darcov. Novo položený asfalt v rámci obce, tiež opravená časť prístupovej cesty od Leopoldova (nový asfalt, vymurovanie brehov Pohořského potoka). V roku 2012 bola na mieste bývalej fary postavená budova s takmer zhodnú podobou. Na miestnom cintoríne prebieha postupná renovácie nápisov na náhrobkoch.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

V katastrálnom území Pohoří na Šumave sa nachádza viacero maloplošných chránených území:

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

V Pohoří na Šumavě sa vyrába marmeláda[4].

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ernst Egermann, (1910−1942) - rakúsky básnik
  • Anton Lechner (1907−?) - SS-Rottenführer a dozorca v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, vojnový zločinec

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d KOBLASA, Pavel. Místopis Novohradských hor. České Budějovice : Historicko-vlastivědný spolek v Č. Budějovicích, 2001. S. 56.
  2. BRAUM, J. (2008): Historie obce [1]
  3. a b http://www.zanikleobce.cz/index.php?obec=730
  4. Držitelka „Oscara v gastronomii“ z Novohradských hor vaří marmeládu pro britskou královnu

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pohoří na Šumavě na českej Wikipédii.