Polkowice
| Polkowice | ||
| mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Poľsko
| |
|---|---|---|
| Vojvodstvo | Dolnosliezske | |
| Okres | Powiat polkowicki | |
| Obec | Polkowice (mestsko-vidiecka) | |
| Nadmorská výška | m n. m. | |
| Súradnice | 51°30′04″S 16°04′03″V / 51,501111°S 16,0675°V | |
| Rozloha | 23,74 km² (2 374 ha) | |
| Obyvateľstvo | 22 504 (2017) | |
| Hustota | 950 obyv./km² | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
  Poloha mesta v rámci Poľska
| ||
| Wikimedia Commons: Polkowice | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Polkowice je mesto v Poľsku v Dolnosliezskom vojvodstve v okrese Powiat polkowicki v rovnomennej gmine. Jedná sa o jedno z hlavných centier Legnicko-Głogówskej medenej oblasti – vysoko rozvinutej hospodárskej oblasti.[1]
Žije tu 22 504 obyvateľov (2017).
História mesta[upraviť | upraviť zdroj]
História mesta Polkowice siaha do dávnych čias. Približne v roku 1150 mala byť na mieste dnešného mesta postavená poľovnícka kúria s názvom Bolkowice, ktorá sa neskôr stala obchodnou osadou.
Názov Polkowice pochádza z mena Bolko, čo je staropoľský derivát slovanského mena Bolesław.
Za vlády Piastovcov a Habsburgovcov[upraviť | upraviť zdroj]
Mestské práva udelil Polkowiciam głogovský vojvoda Konrád I. pravdepodobne v roku 1265. Polkowice sa spomínajú ako „civitas“ z roku 1291, pojem ktorý slúžil na definovanie nepoľnohospodárskych spoločenstiev. V istom roku dostali Polkowice aj erb.
V roku 1361 sa Polkowice stali majetkom Henricha v. Železného, ktorý bol od roku 1344 poddaným českej koruny. Mesto bohatne rozvojom remesiel a obchodu.
V roku 1407 radcovia odkúpili dedičné práva od rodiny von Rechen a vymenovali prvého starostu Mathiasa Kaisera. Prvá drevená budova radnice je vo výstavbe. V roku 1489 sa posledné piastovské knieža z Hlohova vzdáva kniežatstva v prospech českého a uhorského kráľa Mateja Korvína.
Po jeho smrti sa Hlohovské vojvodstvo stalo dedičným územím českého štátu. V roku 1526, po smrti Ludwika II. Jagiellończyka, sa Polkowice dostali pod nadvládu Habsburgovcov v súlade s dynastickým usporiadaním z roku 1515.
Vojny a okupácie[upraviť | upraviť zdroj]
Myšlienky reformácie, šíriace sa od roku 1519 v Sliezsku, sa dostali aj do Polkowíc - v roku 1555 kostol sv. Michala Archanjela prevzali protestanti, ktorí zaplnili väčšinu mestských úradov.
Výbuch tridsaťročnej vojny (1618-1648) priniesol mestu obrovské výdavky súvisiace s udržiavaním dislokovaného vojska. Za posledných 10 rokov konfliktu sa Polkowice úplne vyľudnili.
Mesto, obnovujúce sa po vojne, postihla v roku 1680 ďalšia katastrofa - mor, ktorý zdecimoval počet jeho obyvateľov. Históriu Polkowíc na tomto mieste rozšíril patrón mesta sv. Sebastián, na ktorého sa obyvatelia v tejto ťažkej chvíli obrátili na pomoc.
Keď v roku 1805 vypukla vojna medzi Rakúskom a Francúzskom, Prusko sa do nej rýchlo zapojilo. Už v novembri 1806 stáli vojská napoleonskej armády pri pevnosti Głogów, ktorú dobyli 3. decembra.
Údržba stoviek dôstojníkov, vojakov a koní padla na plecia obyvateľov jedného z najmenších miest Dolného Sliezska. V dôsledku mieru v Tylże, uzavretého 7. júla 1807, boli Polkowice spolu s Głogówom pod francúzskou okupáciou, ktorá trvala 7 rokov a 4 mesiace. Mesto v tom čase chátralo a vojnové bremená ho priviedli do hospodárskeho krachu.
Čas vývoja[upraviť | upraviť zdroj]
Po okupácii sa mesto v nasledujúcich desaťročiach rozvíjalo tak, ako nikdy predtým, a to v hospodárskej aj sociálnej oblasti. Vznikli početné spolky a združenia. Rozvinul sa kultúrny život, založená sporiteľňa, sirotinec, evanjelická a katolícka škola, výchovný ústav a materská škola. Neskôr vznikol aj poľnohospodársky zväz, mliekarenské družstvo, telocvičný zväz a spolok cyklistov (Konkordia) a aj dobrovoľný hasičský zbor. Od roku 1882 vychádzal mestský denník „Polkwitzer Stadtblatt“. Od roku 1911 už všetci obyvatelia mesta využívali elektrinu.
1. a 2. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]
Roky prvej svetovej vojny priniesli neopísateľnú obetavosť obyvateľov Polkowíc. Aktívne sa podieľali na zbierkach peňazí na vojnové účely a darov pre bojujúcich vojakov. Kostolné zvony boli tiež odstránené a odovzdané pre vojnové potreby.
Na frontoch 1. svetovej vojny zahynulo 45 Polkowičanov a ďalších 18 zomrelo na následky zranení.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny boli obyvateľom Polkowíc zhabané autá a kone. V nasledujúcich rokoch bolo do armády odvedených asi 400 obyvateľov Polkowiec - viac ako polovica z nich sa z frontov nevrátila (v roku 1939 mali Polkowice asi iba 1600 obyvateľov).
Napriek tomu, že frontové operácie Polkowice obchádzali, obyvatelia mesta a majitelia dielní, obchodov, hotelov a reštaurácií počas vojny museli v noci zatemňovať okná.
Polkowice boli dobyté Červenou armádou 9. februára 1945, pričom sa v meste prakticky vôbec nebojovalo.
Novodobá história Polkowíc[upraviť | upraviť zdroj]
Koncom roku 1946 prišli Polkowice o mestské práva. Do veľkej miery to ovplyvnilo ich hospodársky a sociálny rozvoj v prvých povojnových rokoch. V roku 1947 v rámci operácie „Vistula“ prišlo niekoľko ukrajinských rodín aj z gorlického poviatu v Rzeszówskom vojvodstve.
V roku 1955 sa pod vedením Dr. Jana Wyżykowského začalo hľadanie medených rúd. Úspešne boli dokončené o dva roky neskôr (1957) po objavení prítomnosti medenonosných bridlíc v predsudetskej monooklíne vynikajúcim poľským geológom Prof. Józef Zwierzycki.
Prvá skúšobná ťažba medenej rudy sa uskutočnila 5. novembra 1965 a v rokoch 1968-1972 bola rozvinutá plná výrobná kapacita.
Rozvoj ťažby medi v Polkowiciach súvisel s priestorovým a populačným rozvojom mesta. Mestské práva boli obnovené 1. januára 1967.[2]
Zaujímavé miesta[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol sv. Barbory - Bol postavený uprostred 18. storočia ako evanjelický chrám. Veža kostola pochádza z roku 1828. Vo vnútri na ľavej strane hlavného oltára je umiestnená socha sv. Barbory, patrónky baníkov.[3]
Kostol sv. Michala Archanjela - Postavený v druhej polovici 14. storočia ako drevený katolícky kostol. Považuje sa za najstaršiu pamiatku sakrálnej architektúry v meste. Bol mnohokrát prestavaný, za svoju dnešnú podobu vďačí prístavbe z konca 17. storočia, ktorá mu dáva klasickú barokovú podobu. Oltár a obraz v kostole sú zasvätené sv. Sebastiánovi.[4]
Polkowický veterný mlyn (Wiatrak) - Bol postavený v 80. rokoch 19. storočia na mieste dreveného veterného mlyna, ktorý v roku 1846 vyhorel. Pri jeho stavbe bol doň nainštalovaný aj parný stroj, a neskôr sa stal prvým elektrifikovaným veterným mlynom v oblasti. Bol v prevádzke až do 20. rokov 20. storočia, neskôr chátral. Dnes sa v ňom nachádza expozícia o histórii Polkowíc.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Informacje o gminie [online]. Gmina Polkowice, [cit. 2022-10-07]. Dostupné online.
- ↑ Historia Polkowic [online]. Gmina Polkowice. Dostupné online.
- ↑ Kościół pw. św. Barbary [online]. Gmina Polkowice, [cit. 2022-10-07]. Dostupné online.
- ↑ Kościół pw. św. Michała Archanioła [online]. Gmina Polkowice, [cit. 2022-10-07]. Dostupné online.
- ↑ Historia Wiatraka Polkowickiego [online]. https://polkowice.eu/. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Polkowice
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
| mestá s právami powiatu |
|  |
|---|---|---|
| powiaty | ||