Polovodičová dióda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
polovodičové diódy

Polovodičová dióda je dióda, ktorá je polovodičovým stavebným prvkom (t. j. elektronickým prvkom využívajúcim objemové a povrchové vlastnosti polovodičov).

Podstata polovodičovej diódy spočíva vo využití elektrofyzikálnych vlastností priechodov p-n v objeme polovodiča alebo priechodov vznikajúcich na styku kovu s polovodičom.

Skladajú sa z anódy a katódy.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Z konštrukčno-technologického hľadiska:

Z funkčného hľadiska:

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]