Preskočiť na obsah

Polycharmos (sochár)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Polycharmos (starogr. Πολύχαρμος) bol starogrécky sochár.[1][2]

Sochár Polycharmos pochádzal zrejme z Rodosu.[3] Podľa Plínia bol autorom mramorovej sochy „stojacej Venuše“ (Afrodity), ktorá sa nachádzala v rímskom chráme Jupitera Statora.[4][5] Nebolo možné presnejšie určiť, že kedy Polycharmos pôsobil, až kým nebol na ostrove Thasos objavený (v roku 1909[6]) podstavec zo sochy, ktorú podľa nápisu (datovaného približne do roku 100 pred Kr.[7]) zhotovil zrejme (nie je to celkom isté[7]) jeho syn Filiskos pre Artemidinu svätyňu.[1][8]

Ἀντιφῶν Εὐρυμενίδου
τὴν αὑτοῦ μητέρα
Ἀρὴν Νέωνος Ἀρτέμιδι Πωλοῖ.
Φιλίσκος Πολυχάρμου
Ῥόδιος ἐποίησεν.
Antifón, syn Eurymenida
(venoval sochu) svojej matky
Aré, dcéry Neóma, Artemide Póloi
Filiskos syn Polycharma
z Rodosu zhotovil
[9][3]

Neďaleko podstavca ležala spodná časť sochy ženy, vyrobená z miestneho mramoru. V súčasnosti sa nachádza v istanbulskom archeologickom múzeu.[6]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Christine Mitchell Havelock. The Aphrodite of Knidos and Her Successors. Michigan : University of Michigan Press, 2007. ISBN 978-04-7203-277-8. S. 82.
  2. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Polycharmos [1]
  3. a b Sheila Dillon. The Female Portrait Statue in the Greek World. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-05-2176-450-6. S. 144.
  4. Plínius, Naturalis Historia, 36, 35. [2]
  5. Alexandra Bounia. The Nature of Classical Collecting. London : Taylor & Francis, 2017. ISBN 978-13-5188-526-3. S. 187.
  6. a b Wilhelm Lübke. Grundriss der Kunstgeschichte. Stuttgart : P. Neff, 1924. S. 336.
  7. a b Margarete Bieber. The Sculpture of the Hellenistic Age. New York : Hacker Art Books, 1981. ISBN 978-08-7817-257-3. S. 130.
  8. Brunilde Sismondo Ridgway. Second Chance. London : Pindar, 2004. ISBN 978-18-9982-889-0. S. 369.
  9. Inscriptiones Graecae, Regions: Aegean Islands, incl. Crete (IG XI-[XIII]): Northern Aegean (IG XII,8) IG XII Suppl. 383 [3]