Portál:Šach/Osobnosť mesiaca apríl
José Raúl Capablanca y Graupera (* 19. november 1888, Havana – † 8. marec 1942, New York) bol kubánsky šachový veľmajster, 3. majster sveta v šachu (1921 - 1927).
Narodil sa v zámožnej rodine. Šach sa naučil hrať už ako štvorročný. Keď mal 13 rokov, stal sa majstrom Kuby.
V roku 1906 odišiel študovať do USA. Viac, ako štúdiám sa však venoval šachu. V roku 1909 zohral zápas s najsilnejším šachistom USA Frankom Marshallom, ktorého porazil jednoznačne 8:1(=14).
V Európe sa objavil po prvýkrát na turnaji v San Sebastiane. Proti jeho štartu vystúpili viacerí účastníci turnaja, ale na poslednú chvíľu bol do turnaja zaradený. Capablanca tento turnaj vyhral a vyzval majstra sveta Emanuela Laskera na zápas o titul. Lasker si však stanovil ťažké požiadavky, jedna z nich bola, že ak by majster sveta prehral zápas o bod, udržal by si titul. Túto požiadavku označil Capablanca za neférovú a obaja súperi sa nakoniec nedohodli.
Pred 1. svetovou vojnou ešte vyhral turnaj v New Yorku 1913, 2. bol v Havane 1913 a v Petrohrade 1914. Po petrohradskom turnaji bol už takmer dohodnutý zápas Capablancu s Laskerom, prekazila ho však vojna.
Počas 1. svetovej vojny hral a víťazil na americkom kontinente. Vyhral turnaj v New Yorku 1915, 1916, 1918. Už po vojne vyhral turnaj v Hastingse 1919, keď získal 10½ bodu z jedenástich možných.
V roku 1921 sa konečne uskutočnil dlho odkladaný zápas o titul majstra sveta medzi Capablancom a Laskerom. Hralo sa v Havane na 30 partií. Po 14. partii bol stav 9:5(4:0, =10) pre Capablancu, keď vyhral 5., 10., 11. a 14. partiu. Za tohoto stavu Emanuel Lasker zápas zo zdravotných dôvodov vzdal a Capablanca sa stal novým majstrom sveta. V tom čase mal Capablanca povesť neporazitelného hráča(poslednú prehru v turnajovej partii utrpel v roku 1916).
V roku 1922 nový majster sveta presvedčivo vyhral turnaj v Londýne, mal 1½ bodový náskok pred Alechinom. Na tomto turnaji zverejnil tzv. Londýnsky protokol - zoznam požiadaviek, ktoré musí splniť prípadný uchádzač o zápas o titul.
V polovici 20. rokov 20. storočia však bola reputácia majstra sveta dvakrát naštrbená. Na turnaji v New Yorku 1924 senzačne prehral s Richardom Rétim(prvá prehra po ósmich rokoch) a na 2. mieste zaostal o 1½ bodu za víťazom, exmajstrom sveta Laskerom(hoci v jednej partii ho porazil). Na turnaji v Moskve 1925 ho porazili vo svete neznámi sovietski šachisti Alexander Iľjin-Ženevskij a Boris Verlinskij. Výsledok turnaja: 1. Bogoľubov 15½/20, 2. Lasker 14, 3. Capablanca 13½. Okrem toho na simultánke v Petrohrade ho porazil 14-ročný Michail Botvinnik. V roku 1926 Cablanca vyhral malý turnaj v Lake Hopatcong.
V roku 1927 prišiel opäť výborný výsledok. Na turnaji v New Yorku sa zišlo 6 veľmajstrov(hoci obsadenie mohlo byť ešte silnejšie). Každý s každým zohral 4 partie. Capablanca neprehral ani jednu partiu a v "mikrozápasoch" porazil všetkých svojich súperov. V konečnom hodnotení mal 2½ bodový náskok pred Alechinom.
V roku 1927 nastúpil Capablanca na zápas o titul majstra sveta proti Alexandrovi Alechinovi. Zápas sa hral na šesť výhier, remízy sa nepočítali. Capablancu väčšinou označovali za favorita, ale majster sveta zrejme podcenil prípravu, aj svojho súpera a zápas prehral 3:6(=25). K odvetnému zápasu sa Capablanca už nedostal, pretože Alechin mu stanovil rovnako tvrdé podmienky, aké musel splniť on.
Po strate titulu bol Capablanca častým hosťom medzinárodných turnajov, ale nedosahoval už také oslnivé výsledky, ako v časoch najväčšej slávy. Sice málo prehrával, v jeho partiách sa však objavovalo stále viac remíz.