Portál:Architektúra/Odporúčaný článok/40
Kenzo Tange (丹下健三, Tange Kenzō; * 4. september 1913, Osaka, Japonsko – † 22. marec 2005, Tokio) bol japonský architekt, držiteľ Pritzkerovej ceny za rok 1987.
Narodil v Osake, detstvo a ranú mladosť strávil v meste Imabari na japonskom ostrove Šikoku. V roku 1935 začal študovať architektúru na Tokijskej univerzite, pri rozhodnutí študovať práve tento odbor ho podľa jeho vlastných slov najviac ovplyvnilo zoznámenie sa s dielom Le Corbusiera. Počas vojny začal študovať urbanizmus. V roku 1946 sa na Tokijskej univerzite stal mimoriadnym profesorom a založil Tange Laboratory, kde medzi jeho žiakmi boli napríklad Fumihiko Maki, Arata Isozaki či Kisho Kurokawa. V rokoch 1963 až 1974 vyučoval ako profesor na univerzite v Tokiu. Stal sa vyhľadávaným učiteľom na mnohých aj zahraničných univerzitách ako Harvard, Yale, Berkley a pod.
Do svetovej kultúrnej histórie sa zapísal ako architekt a urbanista, ktorý sa podieľal na vzkriesení Japonska po druhej svetovej vojne (vrátane vytvorenia Mierového centra a pamätníka v Hirošime), ale aj ako tvorca nezabudnuteľných zavesených štadiónov tokijskej letnej olympiády či pavilónov pre výstavu EXPO v Osake. Už veľmi skoro sa pokúšal skombinovať avantgardné prúdy s tradičným stavebným umením Japonska, zmiešať západnú a východnú kultúru stavieb. V neskorších 60-tych rokoch sa obracal k internacionálnemu štýlu.