Portál:História/Odporúčaný článok/10
.jpg)
Dejiny Ukrajiny sa začínajú príchodom neandertálcov, pravdepodobne z Kaukazu a Balkánskeho polostrova, datovaným do obdobia pred 150 000 rokmi. Predpokladá sa, že poľnohospodárstvo na území dnešnej Ukrajiny vzniklo na prelome 5. – 4. storočia pred Kr. v oblasti riek Južný Bug a Dnester. Najznámejšie hospodárske kmene sa spájajú s tzv. tripolskou kultúrou, ktorá v období svojho najväčšieho rozkvetu (3500 – 2700 pred Kr.) žila v početných (600 – 700 ľudí) dedinách. Pre svoju východnú geografickú polohu bolo toto územie často centrom života kočovných kmeňov, ktoré do tejto oblasti prišli v roku 3000 pred Kr.
Najstarším štátnym útvarom východných Slovanov na území Ukrajiny bola Kyjevská Rus, ktorá sa konštituovala v 9. – 11. storočí. Za jej ekonomický, kultúrny a politický rozmach sa považuje obdobie vlády Vladimíra I. Veľkého a Jaroslava I. Múdreho. V prvej polovici 12. storočia sa rozpadla na viacero štátov a definitívne zanikla roku 1240 pod náporom mongolských kmeňov. Dôležitým politickým činiteľom sa od tohto obdobia stali kozáci, ktorí sa bránil pred osmanskou hrozbou i útlakom cudzej šľachty. Ukrajina bola postupne súčasťou Poľsko-litovského štátu (1596 – 1797), Ruského impéria, Habsburskej monarchie a v roku 1917 sa stala republikou Sovietskeho zväzu, od ktorého vyhlásila nezávislosť 24. augusta 1991.