Portál:História/Odporúčaný článok/37 2007
Žigmund Luxemburský (* 14. február 1368, Norimberg alebo Praha – † 9. december 1437, Znojmo) bol:
- brandenburský markgróf (1378–1388 a 1411–1415)
- uhorský kráľ (od 31. marca 1387)
- český kráľ (korunovaný 28. júla 1420, vládol v rokoch 1436–1437)
- rímsky kráľ (zvolený v roku 1410 a znovu 21. júla 1411 korunovaný 8. novembra 1414)
- lombardský kráľ (25. november 1431)
- rímsky cisár (31. máj 1433)
Význam[upraviť zdroj]
Žigmund bol významný európsky politik vrcholného stredoveku. Bojoval s Turkami, zaslúžil sa o reformu cirkvi (koncily v Kostnici a v Bazileji), reformoval ríšu. V týchto snahách často býval osamotený. Ako prvý vytvoril podunajské súštátie, ktoré pozostávalo z uhorského a českého kráľovstva a nemeckej ríše a zrejme malo byť hrádzou proti dravej osmanskej expanzii. K jeho ďalšiemu rozšíreniu smeroval tiež sobáš Žigmundovej dcéry Alžbety s rakúskym arcivojvodom Albrechtom V., ktorý bol predurčený za dediča Žigmundových dŕžav.