Portál:História/Odporúčaný článok/41 2007
Sumeri alebo Sumerovia boli etnikum neznámeho pôvodu, ktoré žilo v južnej Mezopotámii, presnejšie v južnej Babylónii, najneskôr od konca 4. tisícročia pred Kr. do začiatku 2. storočia pred Kr.
Etnicko-geografické označenie pre oblasť nimi osídlenú (teda prevažne pre južnú Babylóniu) znie Sumer. Sumer nie je názov štátu. Etnicko-geografické označenie oblasti severnej Babylónie osídlenej Semitmi (neskôr nazývanými Akkadi) znie naopak Akkad.
Meno[upraviť zdroj]
Slovo Sumer (staršou transkripciou Sumir) je exonymum, pretože pochádza z akkadského „šumer“, čo znamená buď „kultúrna krajina“ (zrejme akési vyjadrenie úcty vyspelosti Sumerov) alebo ide o skomoleninu označení, ktorými sa Sumeri označovali sami. Sumeri sami seba označovali ako „sag-gi-ga“ (Čiernohlavci) a Sumer označovali ako „k(i)-en-gi(r)“ (Miesto civilizovaných pánov, Civilizovaná krajina, Krajina ozajstných pánov). V Biblii sa Sumer označuje ako Šinar.
Charakteristika[upraviť zdroj]
- Mapy: pozri v článku Mezopotámia
- Jazyk: pozri sumerčina (ide o izolovaný jazyk)
- Náboženstvo: pozri sumerská mytológia (vytvorili systém antropomorfných božstiev)
- Polomytologickí vládcovia: pozri Sumerský kráľovský zoznam