Portál:Kozmonautika/Odporúčaný článok/28
Kozmický odpad predstavuje zbierku objektov na obežnej dráhe okolo Zeme, ktoré boli vytvorené ľudskou činnosťou, no už neslúžia žiadnemu užitočnému účelu. Tieto objekty sa skladajú predovšetkým z vyhorených stupňov nosných rakiet, nefunkčných satelitov a trosiek vzniknutých explóziami a vzájomnými kolíziami týchto objektov. V súčasnosti sú ich v kozmickom priestore evidované tisíce a ich množstvo neustále narastá. Majú potenciál ohroziť fungujúce umelé družice i pilotované kozmické lety a v budúcnosti môžu predstavovať vážnu prekážku pri ďalšom využívaní kozmického priestoru.
Veľkú časť kozmického odpadu tvoria vyhorené posledné stupne nosných rakiet, ktoré vynášajú užitočné satelity na obežnú dráhu. Po splnení svojej úlohy sú tieto raketové stupne už zväčša nepotrebné a prakticky okamžite sa stavajú kozmickým odpadom.
Ďalšou podstatnou zložkou kozmického odpadu sú staré a nefunkčné satelity. Súčasné satelity (napr. telekomunikačné, vojenské, či meteorologické) sú zvyčajne stavané tak, aby ich bolo možné využívať čo najdlhšie a ich aktívna činnosť bežne trvá 10 – 15 rokov, kým sa stanú kozmickým odpadom. Najstaršími kusmi kozmického odpadu stále sa nachádzajúcimi na obežnej dráhe sú v roku 1958 vypustená druhá americká družica Vanguard 1 spolu s posledným stupňom svojej nosnej rakety.