Portál:Pes/Odporúčaný článok/50
Canisterapia (lat. canis = pes) je jednou z foriem animoterapie. Využíva pozitívne pôsobenie psa domáceho na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, keď iné metódy nemožno použiť, alebo nie sú účinné. Kladie dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno - integračných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka je u canisterapie druhotné, motivuje k rehabilitácii a povzbudzuje imunitu prostredníctvom psychiky.
Canisterapia sa delí na živelnú (klasické držanie psa v domácnosti ako spoločníka a priateľa) a riadenú (pes patrí terapeutovi, ktorý so psom navštevuje pacientov).
Terapeutický pes musí mať rád ľudí, rád sa s nimi zoznamovať a byť k nim priateľský. Ide tu skôr o povahu a výchovu ako o výcvik psa. Už od šteňaťa musí žiť so svojim pánom v domácnosti, v žiadnom prípade v koterci mimo domu, pretože musí mať k majiteľovi vytvorený pevný vzťah.