Portál:Pes/Odporúčaný článok
Tento rok[upraviť zdroj]
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53
1[upraviť zdroj]
Bígl je stredne veľké plemeno psa uznaného v FCI v 6. skupine pod číslom 161. Radí sa do skupiny duričov a dožíva sa približne 13 až 15 rokov.
Pôvod tohto plemena je zrejme niekde v starovekom Grécku. O malých poľovných psoch, požívaných pri honoch na zajace sa zmieňujú aj spisy starogréckych spisovateľov a je zrejmé, že ide o predchodcu dnešného bígla. Tieto psy však boli menšie ako dnes, a v Anglicku, kde sa dostali v roku 1066, ich lovci na koňoch vozili v sedlových brašniach. Nazývali sa aj trpasličí (alebo Elizabetiní) bígli. Vzhľad bígla, tak ako ho dnes poznáme, sa vyvinul v polovici devätnásteho storočia v poľovníckych svorkách chovaných vo Veľkej Británii. Tam sa taktiež formoval jednoznačný popis plemena, ktorý nám umožňuje stretávať sa s bíglom v jeho dnešnej podobe. Bígl je pravdepodobne potomkom hariérov a starých anglických duričov. Bol obľúbeným loveckým psom aj v kráľovskej rodine, chovala ho Alžbeta I., Viliam III. Oranžský a Juraj IV.
2[upraviť zdroj]
Slovenský čuvač je slovenské psie plemeno, ktoré patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov. FCI ho vedie v skupine 1 pod číslom 142.
Čuvač ako pastiersky a strážny pes sa choval na území Slovenska už veľmi dávno a bol známy ako tatranský čuvač. Začiatkom 20. storočia bol pomerne dosť rozšírený, ale v tridsiatych rokoch sa začal údajne hromadne vyvážať do Poľska a Nemecka. V snahe podchytiť a udržať toto plemeno, došľachtiť ho a ustáliť, doviezol Prof. Antonín Hrůza, pedagóg Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne, dve nepríbuzné šteňatá z oblasti Vysokých Tatier a umiestnil ich u svojho zaťa Jozefa Skoupila, majiteľa chovnej stanice „Zlatá studna“ v Skalici nad Svitavou. Tieto dve šteňatá dali základ organizovaného chovu tatranského čuvača v Česko-Slovensku. Pes Jerry bol zapísaný do plemennej knihy pod č. 1 a sučka Kora pod č. 2. Pvý vrh bol zapísaný 4.6. 1929 po rodičoch Jerry a Kora, v chovateľskej stanici zo Zlatej studny.
3[upraviť zdroj]
Flyball je kynologický šport určený pre všetky temperamentné plemená. Na preteku súťažia dve štvorčlenné družstvá na dvoch rovnakých flyballových dráhach. Obe dráhy sa skladajú zo štyroch skokových prekážok a flyballového boxu, ktorý vystreľuje loptičku. Na povel psovoda, ktorý počas celého behu zostáva na štartovacej línii, vybehne pes na dráhu, prekoná prekážky, vybehne na dosku boxu, čím spustí jeho mechaniku, chytí vystrelenú loptičku a aportuje ju cez prekážky späť k psovodovi.
4[upraviť zdroj]
Psie záprahy alebo jazda na psích záprahoch (angl. mushing) je šport, pri ktorom dvaja, alebo viac psov v postrojoch ťahá svojho mašéra (psovoda) na špeciálnych saniach alebo na riaditeľnom vozíku. Ide o jedno z odvetví tzv. kynologického športu, ktoré má svoj pôvod odvodený z bežnej praxe psích záprahov, celkom bežne využívaných k preprave osôb alebo i k doprave materiálov v arktických či v antarktických klimatických podmienkach. Ďalšími druhmi sú pulka – jazdec a špeciálne "sánky" s max 2 psami, bikejoring – pes a cyklista na bicykli, canicross – bežec so psom, weight pulling – ťahanie záťaže, jogging – klus so psom, scootering – pes alebo max. 2 psi a jazdec na špeciálnej kolobežke, skijoring – pes alebo max. 2 psi a jazdec na bežeckých lyžiach. Napriek svojej vysokej úrovni a vynikajúcim výsledkom našich pretekárov na medzinárodnom poli je tento šport na Slovensku spoločensky a mediálne v ústraní.
5[upraviť zdroj]
.jpg)
Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska; je to slovenské národné plemeno.
Stavba tela je ľahšia, ale vždy pevnej kostry. Má obdĺžnikový tvar tela. Nos je vždy čiernej farby. Papuľa je rovná, v pomere k lebke primerane dlhá a nie príliš široká. Nemá previsnuté pysky, sú krátke, priliehajúce, tenké, so zreteľným kútikom. Oči mandľového tvaru sú hlbšie vsadené a tmavé. Očné viečka sú vždy čierne. Uši sú posadené trochu nad rovinou oka, priliehavé, zaokrúhlené a stredne dlhé. Labka je oválna, prsty dobre klenuté, pazúry vždy čierne a silné. Vankúšiky na labkách vždy dobre vyvinuté, tmavého sfarbenia. Chvost je v pokoji nesený zvisle a v akcii šabľovite nahor. Srsť je 2–5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbte, krku a chvoste dlhšia. Sfarbenie má čierne s hnedými až mahagónovými odznakmi na končatinách.
6[upraviť zdroj]
Lajka (rus. Лайка) bola túlavá suka kríženca zrejme sibírskeho huskyho a teriéra, ktorá sa ako prvá živá bytosť dostala na obežnú dráhu Zeme. V skutočnosti ju nazvali Kudriavka (po rusky Кудрявка, Kučierka), ale neskôr sa vžilo pomenovanie Lajka, čo je vlastne označenie ruského národného plemena (Západosibírska lajka).
V rámci misie Sputnik 2 ju sovietski vedci dňa 3. novembra 1957 vyslali do vesmíru. Jej návrat z vesmíru nebol plánovaný - už pri štarte sa vedelo, že zhorí pri záverečnom vstupe družice do atmosféry. Napriek tomu vedcov prekvapila jej skorá smrť. Len pred niekoľkými rokmi ruské úrady priznali, že Lajka nezomrela približne týždeň po štarte Sputnika, ale len niekoľko hodín po jeho štarte. Podľahla veľkému stresu a prehriatiu.
7[upraviť zdroj]
Rodézsky ridžbek je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6 (Duriči, farbiari a príbuzné plemená), sekcii 3 (príbuzné plemená bez pracovnej skúšky) pod číslom 146. Plemeno pochádza z Afriky, za krajinu pôvodu sa považuje Juhoafrická republika. Ide o veľké krátkosrsté plemeno s charakteristickým ridžom – pásom opačne rastúcej srsti na chrbte, ktorý je hlavným plemenným znakom rodézskeho ridžbeka.
Predkovia tohoto plemena sa dajú vystopovať do Kapskej kolónie v južnej Afrike, kde boli krížení so psami prvých usadlíkov a polodomestikovanými poľovnými psami Hotentotov. Po týchto psoch zdedili tzv. „ridže“. Pôvodným poslaním týchto afrických psov bolo vystopovať korisť a zabrániť jej úteku, až do príchodu lovca. Boli využívaní na lov divej zveri, špeciálne levov. Odvtedy sa používa pre rodézskych ridžbekov pomenovanie „leví pes“. Rodézsky ridžbek však nie je schopný zabiť leva – a to ani vo svorke, psy vždy len nahnali zviera smerom k lovcovi.
8[upraviť zdroj]
Írsky teriér je psie plemeno vyšľachtené v Írsku, uznané v FCI v 3. skupine a 1. sekcii (teriéry) pod číslom 139. Napriek tomu, že teriérov chovali v 19. storočí najmä príslušníci chudobnejších vrstiev, vysokonohé teriéry nachádzali využitie aj pri lovoch miestnej šľachty.
Rok 1870 je považovaný za začiatok organizovaného chovu írskeho teriéra, v tomto roku začali chovatelia svojich psov vystavovať. Pôvodné írske teriéry nemali dnes pre toto plemeno typické červené sfarbenie. Túto farbu srsti mala až sučka Popy, ktorá vznikla spojením výstavne úspešného psa „Kiliney Boy“ a suky „Erin“. V roku 1879 vznikol v Dubline Írsky klub teriérov, ktorý zastrešoval všetkých teriérov, klub írskych teriérov vznikol o dva roky neskôr. Do chovu boli postupne zaradené psy s ušľachtelými, jemnejšími hlavami a klopenými ušami vďaka čomu je dnes írsky teriér elegantným plemenom. V roku 1897 bol prepracovaný štandard plemena, ktorý s drobnými úpravami platí dodnes. Írsky teriér sa podobne ako foxteriér tešil na prelome 19. a 20. storočia veľkej popularite. Dnes má širokú chovateľskú základňu po celej západnej Európe, v USA a tiež v Austrálii.
9[upraviť zdroj]
Handling je kynologický termín pre predvedenie vystavovaného psa vo výstavnom kruhu. Handler je potom ten, kto vykonáva handling.
Hlavné umenie handlingu spočíva v správnom predvedení psa tak, aby vynikli jeho dobré vlastnosti (exteriérové vlastnosti i výstavná disciplína) a zároveň aby sa „skryli“, resp. bagatelizovali jeho drobné nedostatky. Cieľom handlera je okrem horeuvedeného základného princípu predviesť psa tak, aby bol na pohľad zaujímavý pre divákov, ale predovšetkým, aby si mohol všetky jeho kvality v kľude prezrieť rozhodca. Handler nesmie stáť rozhodcovi vo výhľade na psa a musí rozhodcovi poskytnúť maximálny komfort pri posudzovaní. Povinnosťou handlera je tiež psa na výstavu pripraviť (vycvičiť výstavnej drezúre, upraviť exteriér a pod.) a hlavne v kruhu dokonale ovládať - zabrániť nežiadúcemu správaniu psa.
10[upraviť zdroj]
Dlhosrstý vipet je psie plemeno neuznané v FCI. Bolo vyšľachtené v Spojených štátoch.
Písomne je existencia dlhosrstého vipeta doložená už v renesancii. Časom sa však viac uplatnil krátkosrstý variant a dlhosrstý vipet upadol takmer do zabudnutia. V 50. rokoch 20. storočia sa americký chovateľ Walter Wheeler rozhodol oživiť toto takmer vyhynuté plemeno. Vo svojej chovateľskej stanici Windsprite Whippet Kennels odchovával dlhosrsté šteňatá na krátkosrstých rodičoch s recesívnym génom pre dlhú srsť. V roku 1981 založili chovatelia dlhosrstých vipetov prvú asociáciu plemena - The Long Haired Whippet Association, ktorá mala za úlohu propagovať toto plemeno a tak podnietiť jeho väčšie rozšírenie. Dnes je dlhosrstý vipet uznaný v Continental Kennel Club (CKC) a niektorých menších kynologických kluboch v Spojených štátoch. Plemeno sa vyskytuje najmä v Spojených štátoch a Kanade, zopár jedincov sa však nájde aj v Európe (Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Francúzsko a Nemecko).
11[upraviť zdroj]
Baset je krátkonohé poľovnícke plemeno psa uznané v FCI pod číslom 163.
Plemeno vzniklo koncom 16. storočia vo Francúzsku. Spolu s plemenom Svätohubertský pes a ďalšími podobnými plemenami patrí medzi farbiare. Názov baset pochádza z francúzskeho slova bas, čo znamená nízky. Črty hlavy baseta a ostrý čuch naznačujú, že sa toto plemeno vyvinulo z trpasličej mutácie anglického farbiara. Baset sa objavil vo Veľkej Británii až v 2. polovici 19. storočia. V roku 1875 ho predstavili na výstave psov vo Wolverhamptone. V roku 1883 sa vytvoril klub priaznivcov baseta. Nadšenou obdivovateľkou basetov bola kráľovná Alexandra, manželka Eduarda VII. a pravidelne sa s nimi zúčastňovala na výstavách. Jeden z jej psov zvíťazil v roku 1909 na Crufftovej výstave.
12[upraviť zdroj]
Výstava psov je základné kynologické podujatie, kde sa stretávajú majitelia čistokrvných psov s preukazom pôvodu, aby predviedli svojho psa pred rozhodcom (výnimočne pred porotou) a obecenstvom a obdržali odborný posudok o kvalitách a nedostatkoch posudzovaného jedinca od kvalifikovaného rozhodcu.
Výstavné ocenenia psov nie sú len pekné poháre alebo diplomy, ide predovšetkým o systém zušľachťovania jednotlivých plemien. Na výstavách posudzujú jedincov rozhodcovia – odborníci na konkrétne plemená. Rozhodcovia psom udeľujú známky, slovné posudky, tituly a poradie umiestnenia. Všetky tieto parametre majú svoj význam v ďalšej „kariére“ psíka. Len pes s dobrým výsledkom z výstavy sa môže stať chovným – čiže jeho potomkovia môžu dostať preukaz pôvodu. V prípade ďalších výstavných úspechov môže pes obdržať tituly ako šampión krásy, interšampión alebo grandšampión. Tieto tituly zvyšujú prestíž chovateľa a hodnotu psíka v ďalšom chove. Všeobecne je totiž možné povedať, že čím viac má psík výstavných úspechov, tým sa viac približuje štandardu plemena (popisu ideálneho jedinca).
13[upraviť zdroj]
Írsky vlkodav je plemeno psa domáceho uznané v FCI pod číslom 160. Plemeno bolo vyšľachtené a pôvodne využívané ako sliedič. Vyšľachtili ho Rimania usídlení na území dnešného Írska. Jeho pomenovanie nepochádza z jeho vzhľadu, ale z pôvodného určenia, tento pes mal byť používaný pri love vlkov. Je to veľké, odolné a ľahko ovládateľné plemeno psa. Všeobecne je írsky vlkodav považovaný za najväčší druh psa, no v skutočnosti sú v priemere menšie, ako nemecké dogy.
Írske vlkodavy sú prívetivé, trpezlivé, ušľachtilé, pozorné, veľmi inteligentné a dobre znašanlivé voči deťom. Sú bezvýhradne lojálne k svojmu pánovi a jeho rodine. Ich prirodzená povaha ich nepredurčuje do úlohy strážnych psov. Majú skôr tendenciu ľudí vítať a byť k nim priateľskí, no svojou veľkosťou a vzhľadom dokážu pôsobiť na neznámych ľudí odstrašujúco.
14[upraviť zdroj]
Kanárska doga, pôvodne Perro de Pressa Canario je plemeno psa pochádzajúce zo Španielska predbežne uznané od roku 2001 v FCI v skupine 2 (molosy) pod číslom 346.
Ako názov plemena napovedá, bola kanárska doga vyšľachtená na Kanárskych ostrovoch z pôvodných plemien nachádzajúcich sa v týchto zemepisných šírkach a psov typu mastif, ktorých privážali na ostrovy obchodníci z Anglicka. Išlo o stredne veľké, mohutné avšak temperamentné psy. Slúžili na ochranu dobytka pred dravcami a tiež stráženie majetku a ochranu majiteľa. Pomáhali tiež na jatkách ovládať dobytok.
Prvé dochované zobrazenia kanárskych psov pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Nešlo o výstavné ale o pracovné plemeno, ktoré v bolo v tej dobe používané na psie zápasy. V 30. rokoch 20. storočia boli psie zápasy zakázané rovnako ako chov Perro de Presa Canario. Tento zákaz zapríčinil rapídny pokles výskytu tohto plemena.
15[upraviť zdroj]
Obrana je kynologický pojem, ktorým sa označuje výcvik psov pre športovú a služobnú (policajnú, vojenskú) kynológiu. Obrana sa cvičí prevažne so psami tzv. služobných plemien, avšak v športovej kynológii sa používajú aj iné plemená. Obrana sa cvičí z týchto hlavných dôvodov:
- Príprava psa na služobné práce (u polície, vojska, SBS)
- Uchovanie kvality plemena - otestovanie povahy psa a príprava na skúšky a uchovnenie (len u služobných plemien)
- Zo športových dôvodov (športová kynológia) - výcvik pre radosť psa a majiteľa, resp. pre športové úspechy na pretekoch
- Psychický relax a odreagovanie u psov služobných plemien, pracujúcich v inej disciplíne (psychicky pracujúcich - canisterapia, vodiaci psi, atď.)
V žiadnom prípade nie je cieľom výcviku obrany vzbudiť v psovi agresivitu. Profesionálni kynológovia - výcvikári - vedú výcvik obrany formou hry a prvky tvrdosti sa pridávajú len postupne a iba v nevyhnutnej miere. Je nežiadúce pri obrane používať bitku ako nástroj výcviku. Vychovávať psov bitkou k nekontrolovanej agresivite je týranie zvierat a v prípade neskorších následkov na zdraví alebo živote človeka i trestný čin.
16[upraviť zdroj]
Rotvajler je psie plemeno uznané v FCI v skupine 2 (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), sekcii 2 (molosoidné plemená) pod číslom 147. Je to jedno z najstarších psích plemien. Plemeno pochádza z Nemecka, jeho predkovia sú však latinské molosy. Ide o veľké a silné plemeno pevnej kostry, štandardne čierneho sfarbenia s pálením.
História rotvajlera siaha až na samý začiatok známej histórie šľachtenia psích plemien. Priami predkovia tohoto plemena, známe latinské molosoidné psy, slúžili ľuďom na Apeninskom poloostrove ako pastierske a strážne psy. Neskôr tiahli s rímskymi légiami cez Alpy do vnútrozemskej Európy ako vojnové psy. Na území dnešného Nemecka, v okolí mesta Rottweil (odtiaľ i jeho názov) sa títo robustní psi stretli s miestnymi pastierskymi plemenami a položili základ dnešného plemena rotvajler. Najskôr bolo toto plemená známe ako nemecký dobytkársky pes, resp. nemecký mäsiarsky pes. V roku 1910 bol rotvajler v Nemecku uznaný ako policajné plemeno.
17[upraviť zdroj]
Belgický ovčiak je ovčiarske plemeno, príbuzné nemeckému ovčiakovi a iným stredo a servero-európskym ovčiarskym plemenám. Vyskytuje sa v troch exteriérovo pomerne odlišných variantoch: Groenendael, Laekenois, Malinois a Tervueren. FCI uznáva len jedno plemeno belgický ovčiak, so štyrmi uvedenými variantmi. V niektorých štátoch, ktoré nie sú združené v FCI, napr. v USA sa uznáva každý z uvedených plemenných variantov ako samostatné plemeno.
Belgický ovčiak je vo všetkých variantoch harmonicky stavaný pes strednej až väčšej veľkosti, odolný a zvyknutý na život pod holým nebom. Vzhľadom na to, že bol vyšľachtený v Belgicku, je schopný odolávať všetkým vrtochom počasia. Harmónia proporcií a hrdé držanie hlavy dávajú belgickému ovčiakovi vzhľad elegantnej robustnosti. Varianty Tervueren a Groenendael sú dlhosrsté, s krásnou splývavou srsťou, bohatou hlavne v oblasti hlavy, krku a hrude. Majú ušľachtilý vzhľad, ich srsť však vyžaduje starostlivosť. Variant Malinois je krátkosrstý so športovým vzhľadom. Variant Laekenois (hrubosrstá) má tvrdú odolnú srsť, ktorá psa chráni pred každým počasím a druhom prostredia.
18[upraviť zdroj]
Stavač je všeobecný názov pre poľovné plemená psov, ktoré sa používajú na tzv. "vystavovanie" zveri. V rámci systematicky FCI sa tieto plemená zaraďujú do skupiny č. 7 (Stavače). Sú úzko príbuzné duričom a farbiarom.
Stavač, na rozdiel od duriča, nesmie byť pri love hlučný. Sprevádza na love poľovníka, loviaceho strelnou zbraňou. Čuchom sleduje pohyb prípadnej koristi. Po zistení koristi signalizuje lovcovi prítomnosť zveri tichým signálom. Obvykle zastane v pohybe a zdvihne jednu prednú labu. Alternatívne si môže lahnúť, sadnúť, alebo použiť iný nacvičený signál. Takto pes potichu signalizuje lovcovi prítomnosť koristi bez toho, aby ju vyplašil. Hovoríme, že "vystavuje" zver. V našich podmienkach sa používa predovšetkým na lov vysokej zveri.
Stavače sú pomerne mladým typom poľovných plemien. Ich rozvoj začal s používaním strelných zbraní v poľovnej praxi. Pri používaní strelných zbraní nebolo výhodné využitie hlasitého temperamentného duriča, nakoľko tento mohol ľahko lovcovi korisť odplašiť.
19[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/19
20[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/20
21[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/21
22[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/22
23[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/23
24[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/24
25[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/25
26[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/26
27[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/27
28[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/28
29[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/29
30[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/30
31[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/31
32[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/32
33[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/33
34[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/34
35[upraviť zdroj]
Portál:Pes/Odporúčaný článok/35
36[upraviť zdroj]
Jemnosrstý pšeničný teriér je psie plemeno uznané v FCI v skupine 3 pod číslom 40. Patrí medzi najstaršie teriéry a vyznačuje sa jemnou srsťou farby pšenice, od ktorej bol odvodený aj jeho názov.
Predpokladá sa, že tento pes je najstarším plemenom teriéra v Írsku, ktoré sa vyskytovalo v okolí grófstiev Kerry a Cork. Vzniklo asi v 18. storočí. Bežne je označovaný za predchodcu írskeho teriéra a modrého teriéra z Kerry. Po prvýkrát bol registrovaný ako samostatné plemeno v roku 1937 v Írskom kynologickom klube, Anglický kynologický klub ho uznal o 6 rokov neskôr. Má mať rovný chrbát a krátke, silné bedrá. Veselo nosený chvost je vyššie nasadený, nemal by sa však preklápať na chrbát.
37[upraviť zdroj]
Agility (po slovensky pohyblivosť, obratnosť, zručnosť) je kynologický šport, pri ktorom pes pod vedením psovoda prekonáva prekážky rozostavané na parkúre v poradí určenom rozhodcom. Víťazom na preteku sa stáva tím, ktorý prebehne parkúr v čo najkratšom čase a bez trestných bodov.
Prekážky sa v agility delia do troch kategórií. Poznáme prekážky skokové, zónové a priebežné. Pre všetky prekážky platí, že nesmú byť nebezpečné pre psa ani pre psovoda a musia svojimi rozmermi zodpovedať ustanoveniam daným Reglementom Medzinárodnej kynologickej federácie a Skúšobným poriadkom agility SR.
38[upraviť zdroj]
Pekinský palácový psík je nezameniteľné psie plemeno, vyšľachtené v dobách starej Číny, uznané v FCI ako spoločenské plemeno. Hoci sa za jeho domovinu považuje Čína, veľký kus práce pri šľachtení tohoto plemena spravili chovatelia zo Spojeného kráľovstva.
Ak by sme sa mali držať pôvodných historických zdrojov, je pekinský palácový psík "krížencom leva a opice". Teraz však vieme, aj keď sa to človeku na pohľad nezdá, že ide o psa. Pekinský palácový psík, ako napovedá už názov plemena, bol pôvodne chovaný ako spoločník na panovníckom dvore v Číne. Patronát nad chovom a šľachtením plemena držala priamo čínska cisárska rodina a prvý štandard napísala čínska cisárovná. Čínskej šľachte pekinské palácové psíky slúžili napr. na zohrievanie nôh. Po začatí obchodných plavieb do Číny doniesli britskí obchodníci niekoľko jedincov tohoto vzácneho plemena do Spojeného kráľovstva.
39[upraviť zdroj]
.JPG)
Durič je všeobecný názov pre poľovné plemeno psov, ktoré sa používa na durenie zveri. V rámci systematicky FCI sa tieto plemená zaraďujú do skupiny č. 6 (Duriče, farbiare a príbuzné plemená). Špeciálna skupina duričov - chrty - majú samostatnú skupinu č. 10 (Chrty).
Duriče loviace čuchom sa stále často používajú v poľovnej praxi. Väčšinou sa využívajú na lov čiernej zveri, avšak môžu byť použité i na inú zver. Na vysokú zver sa používajú iba zriedka, na Slovensku vôbec. Zaujímavosťou napríklad je historické využívanie rodézskeho ridžbeka v Afrike pri poľovačke na levy. Duriče môžu pracovať samostatne, i vo svorkách. Svorkový spôsob lovu je však skôr záležitosťou histórie. Dnes väčšinou duriči pracujú samostatne alebo v pároch.
40[upraviť zdroj]
Exteriér psa je súbor vonkajších, fyziologických vlastností psa. Medzinárodná kynologická federácia (FCI) vydala pre jednotlivé plemená tzv. štandardy, ktoré obsahujú popis jednotlivých častí tela psa, čiže jeho exteriéru. Podľa štandardu rozhodca na výstave posudzuje, do akej miery sa daný jedinec približuje štandardu predstavujúcemu ideálneho psa daného plemena. Pri popise psa rozhodca zvyčajne postupuje tak, že zhodnotí najprv celkový vzhľad jedinca a potom venuje pozornosť jednotlivým častiam a detailom.
41[upraviť zdroj]
Pražský krysařík (angl. Prague Ratter, nem. Prager Rattler) je plemeno psa neuznané v FCI. Ide o starobylé plemeno pochádzajúce z Česka.
Početné historické pramene dokladajú jeho existenciu od stredoveku. Bol ozdobou kráľovských dvorov českých kniežat a kráľov a ako dar sa dostal aj na dvory iných európskych panovníkov. Z kráľovských dvorov sa potom dostal do domov mešťanov a medzi prostý ľud. Dlhodobý úpadok českého hospodárskeho, politického a spoločenského života spôsobil aj úpadok tohto výnimočného plemena. K jeho vzkrieseniu došlo v 19. storočí, čo dokumentujú kynologické časopisy z tohoto obdobia. Po prvej svetovej vojne sa skupina nadšencov pre toto plemeno (MVDr. František Dvořáček, Emanuel Libý, Otakar Karlík, pplk. Theodor R. Rotter) snažila podchytiť a obnoviť chovateľskú základňu českých krysiarikov, zdokumentovať jeho historický vývin, zaistiť jeho chov a odlíšiť ho od nemeckého malého krátkosrstého pinča.
42[upraviť zdroj]
Vlčiak je súhrnné označenie niektorých špecifických plemien psov. Vyznačujú sa tým, že pri ich šľachtení bol použitý okrem psa aj vlk. Nejedná sa však o priame krížence psa a vlka, ale o plemená, v ktorých šľachtení zohral vlk minoritnú úlohu. V súčasnosti poznáme dva druhy "čistokrvných" vlčiakov:
- československý vlčiak - národné plemeno SR, vyšľachtené na území bývalého Česko-Slovenska. Pri jeho šľachtení bol použitý predovšetkým nemecký ovčiak a karpatský vlk
- saarloosov vlčiak - holandské plemeno, pri ktorého šľachtení bol použitý severský vlk. Na rozdiel od vlka karpatského, ktorý je samotár, je severský vlk viac privyknutý svorke - preto je saarloosov vlčiak spoločenskejší a prístupnejší výcviku
Často sa pojmom vlčiak nesprávne označujú aj iné ovčiarske plemená psov, alebo psy vzhľadom podobné vlku. Predovšetkým sa ako vlčiak zvykne ľudovo označovať jedinec plemena nemecký ovčiak, toto označenie je však nesprávne.
43[upraviť zdroj]
Naháč je pes s genetickou predispozíciou k bezsrstnosti. Otázka neosrstenosti niektorých plemien sa rieši celé desaťročia. Môže ísť o vzájomnú genetickú príbuznosť naháčov, ako aj o vývojový stupeň iných plemien, napr. teriérov, chrtov, či pinčov. Teóriu príbuznosti jednotlivých plemien naháčov vyskytujúcich sa po celom svete podporujú dve teórie - prvá hovorí, že všetky neosrstené plemená pochádzajú z Ázie, druhá teória sa zakladá na poznatkoch genetiky, podľa ktorých došlo k zmene genetického materiálu na rôznych miestach v rôznych časových obdobiach. Teóriu ázijského pôvodu podporujú náleziská keramických sôch na oboch stranách Tichého oceánu, brehoch Južnej Ameriky a Japonska, ako aj výskum antropológa Loringa Bracea z Michiganskej univerzity, ktorého výsledky poukazujú na pôvod naháčov v Japonsku.
44[upraviť zdroj]
Dansk-svensk gårdshund (v krajinách pôvodu známy tiež ako ”Kvik-hund” ) je plemeno psa neuznané v FCI. Od roku 1987 je uznaný klubmi v Dánsku a Švédsku v skupine 2 (pinče a bradáče). V Dánsku patrí medzi veľmi obľúbené plemená, objavil sa tiež v miestnom televíznom seriáli Matador.
Plemeno je exteriérom podobné jack russellovi alebo hladkosrstému foxteriérovi. Telo je kvadratického rámca. Má krátku, na väčšine tela bielu srsť s hnedými a čiernymi znakmi. Má klopené uši. Je priateľský a čulý. Dánsko-švédsky strážny pes je aktívne plemeno vhodné na stráženie majetku ako aj lov či kynologické športy ako je napr. agility alebo obedience.
45[upraviť zdroj]
Hačikó (jap. ハチ公 * 10. november 1923 - † 8. marec 1935), známy v Japonsku ako čúken Hačikó (jap. 忠犬ハチ公 – verný pes Hačikó) bol pes rasy akita inu. Narodil sa na farme neďaleko mesta Ódate, v prefektúre Akita. Hačikó je známy vďaka jeho oddanosti k majiteľovi aj mnoho rokov po jeho smrti.
V roku 1924 sa majiteľom Hačika stal Hidesaburó Ueno (jap. 上野英三郎), profesor na Fakulte poľnohospodárstva Tokijskej Univerzity. Hačikó denne sprevádzal svojho pána, keď išiel do práce a čakal na neho večer na vlakovej stanici Šibuja. V máji 1925 Ueno náhle zomrel na pracovisku. Hačika si vzali do opatery profesorovi príbuzní, neustále však utekal a vracal sa do profesorovho domu. Starostlivosť o psa prevzal profesorov záhradník, ktorý poznal Hačika už ako šteňa. Hačikó každý večer odchádzal na stanicu, dúfajúc že sa profesor konečne vráti z práce domov. Hačikó čakal na svojho pána celkovo po dobu 11 rokov.
46[upraviť zdroj]
Nemecký pinč je psie plemeno. Radí sa medzi spoločenské plemená, do 2. skupiny FCI. Veľmi sa podobá dobermanovi, ktorý bol z neho a pomocou iných plemien vyšľachtený. Takisto je blízkym príbuzným stredného bradáča, od ktorého sa odlišuje iba osrstením.
Nemecký pinč je pôvodné nemecké plemeno, ktoré bolo do dnešnej podoby vyšľachtené už 19. storočia . Pred 1. svetovou vojnou bol pomerne rozšírený, ale po invázii anglických plemien, najmä teriérov, na kontinent jeho obľuba postupne upadala. Nemecký pinč je ušľachtilý, inteligentný, ostrý a nebojácny pes s dokonale elegantnou stavbou tela. Je to veľmi čulý a pohyblivý pes strednej veľkosti, štvorcovej postavy, šľachovitý a svalnatý, s podobnými anatomickými a charakteristickými vlastnosťami ako má bradáč. Vždy je smelý, zvedavý a pozorný.
47[upraviť zdroj]
Dirofilarióza je choroba spôsobená parazitujúcimi vlasovcami dirofilaria immitis a dirofilaria repens) z čeľade Onchocercidae. Postihuje najmä psov, mačky a voľne žijúce dravce. Toto ochorenie sa dá liečiť len veľmi ťažko a často končí smrťou. Predstavuje závažný problém najmä v USA, Kanade, Afrike, Ázii, Austrálii a južnej Európe (najmä v oblasti Stredozemného mora - Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Grécko). Ojedinele sa vyskytuje aj v strednej Európe, oblasť jej výskytu sa však neustále rozširuje.
Dospelé jedince hlístic sa najčastejšie nachádzajú v srdcovej predsieni a komore, pľúcnych artériách a dutej žile hostiteľa, najčastejšie psa. Samice rodia živé larvy zvané mikrofilárie, ktoré sa dajú v krvi diagnostikovať najlepšie večer a v noci, kedy sa zdržujú v periférnych oblastiach organizmu a prispôsobujú sa tak biorytmu prenášača, najčastejšie komára. Iné zdroje uvádzajú, že nie je známe žiadne periodické ani sezónne kolísanie počtu mikrofilálií.
48[upraviť zdroj]
Maďarský stavač alebo maďarská vyžla (krátkosrstý maďarský stavač (maď. magyar vizsla rövidszörü) a drsnosrstý maďarský stavač (maď. magyar vizsla drotzörü)) je plemeno psa pochádzajúce z Maďarska uznané v FCI v skupine 7 pod číslami 57 a 239.
Maďarská vyžla je typický stavač. Má vynikajúci čuch, vlohy na vystavovanie zveri a vrodenú ochotu aportovať. Je vhodná najmä na prácu na poli, uplatní sa však ako všestranný poľovný pes. Vyžla svojou povahou patrí medzi mäkšie psy, preto ju nie je vhodné vychovávať drilom, ale trpezlivým, dôsledným prístupom. Má výborný vzťah k ľuďom, k svojej svorke je oddaná. Vyžla je aj dnes ešte v prvom rade pes pracovný, i keď vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu priťahuje v poslednej dobe aj ľudí, ktorí ju chovajú ako rodinného psa. Nie je to však v dnešnej dobe zriedkavý jav ani u iných pracovných plemien.
49[upraviť zdroj]
.jpg)
Šar pej je psie plemeno pochádzajúce z Číny, uznané v FCI v 2. skupine pod číslom 309.
Prvé zmienky o šar pejoch pochádzajú z roku 206 pred Kr., kedy boli psy podobné šar pejom zobrazované v dielach epochy dynastie Chan. S veľkou pravdepodobnosťou ho Číňania a Tibaťania používali na psie zápasy. Až do roku 1947 patril medzi obľúbené plemená v Číne, avšak komunistická vláda zaviedla neúmernú daň za psa a tak sa spolu s ostatnými plemenami dostal až na pokraj vyhynutia. Chovateľovi Matgo Lawovi z Honkongu sa podarilo v 70. rokoch 20. storočia s pomocou amerických priateľov rasu obrodiť, avšak s pôvodným typom šar peja má dnešný typ neveľa spoločného. Trojuholníkové uši, modrý jazyk, tvrdá srsť a zakrútený chvost mu zostali, dnešný šar pej je však masívnejší, má väčšiu hlavu a menšieho vzrastu.
50[upraviť zdroj]
Canisterapia (lat. canis = pes) je jednou z foriem animoterapie. Využíva pozitívne pôsobenie psa domáceho na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, keď iné metódy nemožno použiť, alebo nie sú účinné. Kladie dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno - integračných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka je u canisterapie druhotné, motivuje k rehabilitácii a povzbudzuje imunitu prostredníctvom psychiky.
Canisterapia sa delí na živelnú (klasické držanie psa v domácnosti ako spoločníka a priateľa) a riadenú (pes patrí terapeutovi, ktorý so psom navštevuje pacientov).
Terapeutický pes musí mať rád ľudí, rád sa s nimi zoznamovať a byť k nim priateľský. Ide tu skôr o povahu a výchovu ako o výcvik psa. Už od šteňaťa musí žiť so svojim pánom v domácnosti, v žiadnom prípade v koterci mimo domu, pretože musí mať k majiteľovi vytvorený pevný vzťah.
51[upraviť zdroj]
.JPG)
Švajčiarsky durič (Schweizer Laufhund, Chien Courant Suisse, Swiss Hound) je psie plemeno uznané v FCI pod číslom 59. Patrí medzi duriče a vyskytuje sa v štyroch variantoch: bernský, jurský, luzernský a schwyczký durič.
Ide o plemeno starobylého pôvodu, ktoré sa vo Švajčiarsku zrejme vyskytovalo už za doby starých Rimanov, ako môžeme zaznamenať na mozaike v Avenches, na ktorej je zobrazená svorka loveckých psov podobajúcich sa na dnešných švajčiarskych duričov. Na katedrále v Zurichu možno vidieť vyobrazených psov, ktorí sa od dnešných duričov prakticky nelíšia. Predpokladá sa, že všetky európske duriče sú potomkami duričov chovaných Keltami, hoci majú rozdielnu kohútikovú výšku (najvyššie sú duriče francúzske), majú rovnakú stavbu tela. V 15. storočí boli duriče obľúbené a vyhľadávané hlavne v Taliansku a neskôr v 18. storočí boli používané vo Francúzsku na lov zajacov.
52[upraviť zdroj]
Retríver alebo retriever, po slovensky aj prinášač, je označenie pre špecifickú skupinu plemien poľovných psov, vyšľachtených s cieľom prinášať korisť lovcovi. Retrívre prinášajú korisť zabitú lovcom strelnou zbraňou. Ide predovšetkým o vtáctvo, ale aj o drobnú zver, ako napríklad zajace. Korisť prinášajú po súši i z vody. Na prinášanie koristi z vody je však vyšľachtená ďalšia skupina plemien poľovných psov, a to vodné psy.
Retrívre sú vo všeobecnosti veľké plemená (cca 50 cm v kohútiku, od 30 kg), môžu byť krátkosrsté i dlhosrsté. Vyznačujú sa vysokou inteligenciou (cvičiteľnosťou) a priateľskou povahou. V súčasnosti sú niektoré druhy retrívrov, predovšetkým labradorský retríver, používané aj ako vodiace, záchranárske, asistenčné, či canisterapeutické psy.
Retrívre (prinášače) zaraďuje FCI do skupiny číslo 8 – Prinášače, sliediče, vodné psy, konkrétne do sekcie číslo 1 s názvom Prinášače.
53[upraviť zdroj]
Chorvátsky ovčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine č. 1 pod štandardom č. 277.
Hoci je chorvátsky ovčiak najstarším chorvátskym národným plemenom, za hranicami Chorvátska je to málo známe plemeno. Celé storočia pomáhal a pomáha chorvátskym pastierom pri práci so stádami kráv, oviec, kôz i svíň. Rovnako ako maďarské plemeno mudi nebol vyšľachtený plánovane, ale vznikol skôr náhodným krížením miestnych plemien. Chorvátsky ovčiak sa so svojimi 50 cm v kohútiku a 15 kg radí medzi stredne veľké plemená. Jeho uši môžu byť vztýčené alebo poloklopené, uprednostňujú sa však vztýčené. Má polodlhú až dlhú mäkkú a vlnitú až kučeravú čiernej farby srsť. Povolené sú biele odznaky. Je príbuzný s maďarským mudim. Je to bystrý, ostražitý, húževnatý, inteligentný a veľmi temperamentný pes. Chorvátsky ovčiak je verný pomocník a strážca. Ako väčšina ovčiarskych psov, aj chorvátsky ovčiak sa dobre znáša s ostatnými domácimi zvieratami.