Maďarský stavač
Maďarský stavač-neposlušný havo | |
---|---|
| |
Krajina pôvodu | Maďarsko |
FCI kód | 7/1/57 a 7/1/239 |
Výška | 54-60 cm (suky) 58-64 cm (psy) |
Hmotnosť | 25-35 kg |
Pôvodné určenie | poľovný pes |
Terajšie určenie | poľovný pes |
Názov v krajine pôvodu | Magyar Vizsla |
Synonymá | maďarská vyžla, vyžla |
Zaužívaná skratka | MKS, MDS |
Zoznam psích plemien Psí portál |
Maďarský stavač alebo (maďarská) vyžla sú dve plemená psa pochádzajúce z Maďarska, uznané v FCI v skupine 7 pod číslami 57 a 239. Prvé sa volá krátkosrstý maďarský stavač (maď. rövidszőrű magyar vizsla) a druhé drsnosrstý maďarský stavač (maď. drótszőrű magyar vizsla).
Vzhľad
[upraviť | upraviť zdroj]Maďarská vyžla je stredne veľký, elegantný pes, tela obdĺžnikového formátu. Vyskytuje sa v dvoch variantoch: krátkosrstom a drsnosrstom. Každý variant má svoj vlastný štandard, pričom sa odlišujú od seba iba typom srsti.
Pre maďarského stavača je typická jemne modelovaná hlava s miernym stopom. Štandard vyžaduje nožnicový skus. Uši dosahujú asi 3/4 dĺžky hlavy a sú nasadené mierne vzadu na hlave. Majú tvar V s guľatou špičkou. Suchý a ušľachtilý krk nadväzuje na výrazný kohútik. Chrbát je rovný, bedrá široké. Chvost je nasadený nižšie, pri koreni je široký, ku koncu sa zužuje. Vyžla má priestorný a široký hrudník.
Hrudné končatiny sú rovné a dlhé. Zadné končatiny vyzerajú byť silnejšie a vďaka osvaleniu sú výraznejšie. Labky sú oválne, klenuté a odolné voči vonkajším vplyvom.
Plemeno bolo vyšľachtené na prácu v priestore, čomu zodpovedá aj pohyb. Prirodzený pohyb vyžly je klus a pri práci využíva vytrvalý cval.
Maďarský stavač má pevnú, priliehavú kožu bez záhybov či lalokov. Krátkosrstý variant má krátku srsť bez podsady v rôznych odtieňoch žemľovej farby. Sfarbenie musí byť jednotné, pripúšťa sa tmavšie zafarbenie uší. Drsnosrstý variant má 2-3 cm dlhú srsť s podsadou. Táto srsť má chrániť psa pred nepriaznivým počasím a poraneniami. Pre drsnosrstú vyžlu je typické výrazné obočie a brada.
Povaha a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Maďarská vyžla je typický stavač. Má vynikajúci čuch, vlohy na vystopovanie zveri a vrodenú ochotu aportovať. Je vhodná najmä na prácu na poli, uplatní sa však ako všestranný poľovný pes. Vyžla svojou povahou patrí medzi mäkšie psy, preto ju nie je vhodné vychovávať drilom, ale trpezlivým, dôsledným prístupom. Má výborný vzťah k ľuďom.
Vyžla je aj dnes ešte v prvom rade pes pracovný, i keď vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu priťahuje v poslednej dobe aj ľudí, ktorí ju chovajú ako rodinného psa. Nie je to však v dnešnej dobe zriedkavý jav ani u iných pracovných plemien. Vyžla je však stavač a strata jej poľovných vlôh, ktoré boli dlhé roky u plemena šľachtené, by bola škoda. Preto si každý záujemca o toto plemeno musí uvedomiť, že štandard plemena neupravuje iba požiadavky na jeho exteriér, ale aj na prácu.
Vyžla je vytrvalý pes vyžadujúci každodenný pohyb, inak nebude spokojná a môže sa správať deštruktívne. Nestačí jej krátka prechádzka raz za deň a určite potrebuje zamestnanie. Nemusí sa nutne venovať poľovnému výcviku, i keď na uchovnenie je potrebná skúška. Uplatní sa v rôznych kynologických športoch (agility, flyball, dogtrekking a pod.)
Štandard plemena
[upraviť | upraviť zdroj]- Klasifikácia: 7. skupina stavače. 1. sekcia – kontinentálne stavače s pracovnou skúškou (práca na poli a vo vode).
- Dátum vydania platného štandardu: 06. 04. 2000
- Pôvod: Maďarsko
- Použitie: Krátkosrstý maďarský stavač je všestranne využiteľný poľovný pes, ktorý sa hodí na prácu na poli, v lese i vo vode, má výborný čuch, dobre vystavuje, vynikajúco aportuje, vo vode pracuje veľmi ochotne a cieľavedome sleduje stopu. Dobre znáša ťažký terén i extrémne klimatické podmienky. Pre takéto výkonné poľovné plemeno sú veľmi nežiaduce strach zo streľby a zveri, neochota vystavať a aportovať ako aj odpor k vode. Vďaka bezproblémovej povahe a schopnosti prispôsobiť sa, možno krátkosrstého maďarského stavača chovať aj v byte. Krátky prehľad histórie: Predkovia maďarského stavača sa dostali na naše územie s kočujúcimi uhorskými kmeňmi. Písomné zmienky a obrazovú podobu nachádzame už v dokumentoch zo 14. storočia. Význam maďarského stavača pre poľovačku sa od 18. storočia neustále zvyšoval. V Uhorsku sa už koncom 19. storočia konali súťaže pre stavače, na ktorých sa zúčastňovali s veľkým úspechom aj miestne plemená. V tej dobe pravdepodobne pri vývine plemena zohrávali veľkú úlohu aj iné poľovné plemená. Cielený chov začal v roku 1920, FCI uznala krátkosrstého maďarského stavača roku 1936.
- Všeobecný vzhľad: stredne veľký, elegantný poľovný pes ušľachtilého vzhľadu, s krátkou žemľovou srsťou. Skôr ľahká, suchá, štíhla stavba odzrkadľuje harmóniu krásy a sily.
- Dôležité proporcie:
- dĺžka tela je o niečo väčšia ako výška v kohútiku,
- hĺbka hrudníka je o niečo menšia ako polovica výšky v kohútiku,
- papuľa je o niečo kratšia ako polovica dĺžky hlavy.
- Povaha, správanie: maďarský stavač je živý, priateľský, vyrovnaný, ľahko sa vychováva. K jeho základným vlastnostiam patrí vynikajúca ochota ku kontaktom. Neznáša hrubé zaobchádzanie, nesmie byť agresívny ani plachý.[1]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maďarský stavač
- ↑ TRAJLÍNEK, Pavol. HOROU.sk [online]. 2018-02-22, [cit. 2020-12-02]. Dostupné online. Archivované 2021-03-03 z originálu.