Komárovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Komár)
Jump to navigation Jump to search
Komárovité
266 – 0 mil. Jura – súčasnosť
Mosquito 2007-2.jpg
Samica Culiseta longiareolata
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Komárovité
Meigen, 1818[1]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Komárovité (Culicidae) je čeľaď dvojkrídlového hmyzu. Samičky väčšiny, z asi 3 500 druhov[2], sajú krv teplokrvných živočíchov, sú to ektoparazity. Pritom často prenášajú veľmi nebezpečné choroby (najmä maláriu), čím každoročne nepriamo usmrtia státisíce ľudí (438 000 v roku 2015)[3].

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Majú pár blanitých krídel. Rozdiel medzi samcom a samicou nie je voľným okom dobre viditeľný. Samci majú sosák (priboscis) ochlpený, čo slúži aj na lepší sluch. Samice ho majú hladký, pre lepšiu penetráciu kože.[4].

Jednotlivé druhy sa líšia veľkosťou, ale iba výnimočne merajú viac ako 16 mm. Komáre váži zvyčajne len 2 až 2,5 mg. Za noc dokážu preletieť až 10 km a môžu lietať až 4 hodiny bez prestávky rýchlosťou 1 – 2 km/h. Väčšina druhov je aktívna a zháňa potravu v noci, večer alebo ráno. Cez deň sa väčšina komárov schováva na chladných miestach. Komár v lete vydáva hvízdavý tón, spôsobený chvením krídel a tiež hlasiviek, ktoré sú napäté v hrudných prieduchoch[5][6].

Napriek tomu, že neboli nájdené fosílie staršie ako z obdobia kriedy, nedávne štúdie naznačujú, že najskoršia divergencia komárov medzi líniami vedúcimi k Anophelinae a Culicinae nastala pred 226 miliónmi rokmi[7].

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Sú rozšírené v tropickom a miernom pásme. Dokážu rýchlo osídliť nové vodné prostredie[2], prejavuje sa to najmä po veľkých záplavách, keď ich premnoženie spôsobuje kalamitný stav.

Ázijský komár tigrovaný (Aedes albopictus) sa po svete rozšíril spolu s predajom rastliny Dracaena braunii (tzv. šťastný bambus)[8].

Výskyt na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku žije 40 až 50 druhov komárov[6] (Anopheles messeae, Anopheles plumbeus, ...[9]).

Vzhľadom na globálne otepľovanie sa na územie Európy presúvajú komáre pôvodne vyskytujúce sa v Ázii a Afrike. Ide napr. o komára tigrovaného (Aedes albopictus), ktorého výskyt sa potvrdil aj na Slovensku. Aedeskoreicus a Aedes japonicus v Európe.[10]

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Čelaď komárovité (Culicidae) má 3 557 druhov, dve podčeľade a 113 rodov[1].

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Komáre sa primárne živia nektárom, ale samičky naviac dokážu používať hematofágiu (sanie krvi). Samice potrebujú krv ako zdroj bielkovín pre vývoj vajíčok[11]. Výnimku tvoria komáre rodu Toxorhynchites, ktorí krv nesajú. K tomuto rodu patria aj najväčšie známe druhy komárov, ktorých larvy požierajú larvy iných druhov komárov.

Jedince vyhľadávajú potravu podľa detekcie organických a anorganických látok (napr. vydychovaný a vypotený oxid uhličitý)[12].

Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Komáre sú na Zemi už 266 miliónov rokov. Často je nachádzame zaliate v jantáre.

Komár prechádza kompletnou metamorfózou cez 4 vývojové štádiá - vajíčko, larva, kukla a dospelec (imágo). Ide o dokonalú premenu. Tento proces opísal už grécky filozof Aristoteles. Larvy aj kukly žijú vo vlhkom prostredí alebo priamo v stojatej vode. Tento vývoj trvá týždeň až dva týždne[6].

Prenos chorôb[upraviť | upraviť zdroj]

Po penetrácii koža samička vstrekne do krvi svoje sliny, ktoré obsahujú zmes molekúl, ktoré obmedzujú zrážanie krvi a potlačia bolesť po vpichnutí. Zároveň vnikne zápal, ktoré pomáha šíreniu vírusov.[6][13] Práve touto cestou sa do tela zvieraťa či človeka dostanú choroboplodné zárodky. Najvýznamnejšou prenášanou chorobu je malária, ktorú spôsobujú zimničky - parazitické prvoky rodu Plasmodium. Na ľudí ju prenášajú výlučne komáre rodu Anopheles, celkom asi 30 – 40 druhov z 200 tohto rodu, najmä potom anofeles škvrnitokrídly (Anopheles maculipennis)[6].

Komár Aedes aegypti je hlavným prenášačom arbovírusu žltej zimnice, vírusu Zika, horúčky dengue.[14] a ďalších horúčkovitých ochorení. Niektoré druhy komárov vyskytujúce sa aj v Európe môžu pasívne prenášať lymskú boreliózu[6]. Pasívny prenos znamená, že pôvodca choroby sa v tele komára nemnoží, len bol prenesený s čerstvou krvou, ktorú má komár usadenú na sosáku a na tele. Komár útočný (Aedes vexans) prenáša vírus ťahyňa, ktorý spôsobuje valtickú horúčku.[6] Nebol zaznamenaný žiadny prípad prenosu vírusu HIV (spôsobuje chorobu AIDS) komármi a experimentálne bolo potvrdené, že mechanický a biologický prenos nie je možný.[6][15]

Komáre prenášajú aj dirofilariózu (aj na Slovensku), spôsobenú červami rodu Dirofilaria[16].

Ako prenášačmi chorôb môžu slúžiť aj iné rody, napríklad vtáčiu maláriu bežne prenášajú komáre rodu Culex. Rod Culex, živiaci sa hlavne vtáčou krvou, roznáša aj Západonílsky vírus.[8]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Moskytiéra

Základnú ochranu ľudí proti bodnutiu komárom poskytuje moskytiéra[6] – jemná sieť natiahnutá v noci okolo lôžka či obydlia. Ak je napustená insekticídom (permetrín), účinnosť sa zvyšuje[6]. Medzi ďalšie prostriedky patrí uvoľňovanie insekticídov (napr. Syntetický pyretroid) do vzduchu. K tomu slúžia spreje, elektrické odparovače, insekticídne špirály. Ďalšou možnosťou sú odpudzovače hmyzu chemické (repelenty) alebo ultrazvukové. V Afrike sa často používa pomerne účinný DDT, ktorý je ale toxický aj pre väčšie živočíchov a má negatívny vplyv na ekosystém. Medzi ďalšie repelenty patrí napr. dietyltoluamid (DEET) a icaridin[6].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Culicidae Meigen, 1818 [online]. [Cit. 2018-01-21]. Dostupné online.
  2. a b H. RESH, VINCENT; CARDÉ, RING T.. Encyclopedia of Insects. [s.l.] : Elsevier Science, 2003. ISBN 0-12-586990-8. s. 333
  3. Number of malaria deaths [online]. WHO, 2017, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online.
  4. The Difference between Male Mosquitoes and Female Mosquitoes [online]. tinymosquito.com, 2017, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online.
  5. Ottův slovník naučný, heslo Komáre
  6. a b c d e f g h i j k VÉGH, PharmDr. Vladimír. Sú to komáre, nikto ich nemá rád… [online]. Edukafarm 01/2010, 2008, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online.
  7. Phylogenetic analysis and temporal diversification of mosquitoes (Diptera: Culicidae) based on nuclear genes and morphology. BMC Evolutionary Biology, 2009, s. 298. DOI10.1186/1471-2148-9-298. PMID 20028549.
  8. a b GULLAN, P. J.; CRANSTON, P. S.. The Insects: An Outline of Entomology, 3rd Edition. [s.l.] : [s.n.], 2004. ISBN 978-1-405-11113-3.
  9. JALILI, Nasir. Exotické parazitové choroby už aj na Slovensku? [online]. 2011, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online.
  10. BARTOŠOVIČOVÁ, Marta. Do Európy sa presúvajú nové druhy komárov a kliešťov z Ázie a Afriky [online]. 2017, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online.
  11. PITTS, RJ. A blood-free protein meal supporting oogenesis in the Asian tiger mosquito, Aedes albopictus (Skuse). [online]. 2014, [cit. 2018-01-23]. Dostupné online.
  12. Jedovaté sliny dvojkrídlovcov [online]. quark.sk, 2017, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online.
  13. KUPFERSCHMIDT, Kai. Mosquito spit helps viruses make us sick [online]. sciencemag.org, 2016, [cit. 2018-01-23]. Dostupné online.
  14. WHO. Dengue Guidelines for Diagnosis, Treatment, Prevention and Control. Geneva : World Health Organization, 2009. Dostupné online. ISBN 92-4-154787-1.
  15. PAOLI, Julia. Why Can't Mosquitoes Transmit HIV? [online]. nature.com, 1.4.2015, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online.
  16. ŠTRPKOVÁ, A.. Komáre - nová hrozba pre zdravie... [online]. sav.sk, 2008, [cit. 2018-01-21]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Mosquito na anglickej Wikipédii a Komárovití na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]