Nektár

Nektár

Nektár je cukornatá tekutina, ktorú vytvárajú niektoré rastliny. Medník (alebo tiež nektárium) je miesto na rastline, odkiaľ vyteká nektár.

Nektár

Nektár vzniká buď v kvetoch, kde láka opeľovateľov, či mimo kvet, kde predstavuje zdroj živín pre mutualistické živočíchy, ktorí za oplátku chránia rastlinu, vytvára sa prevažne len u krytosemenných rastlín opeľovaných hmyzom. Je to roztok sacharózy a glukózy resp. fruktózy a ďalej v malých množstvách obsahuje alkoholy, aminokyseliny, organické kyseliny, fosfáty a iné.

Nektár všetkých rastlín nemáva vždy rovnaké zloženie, môže v ňom byť dominantné buď sacharóza alebo glukóza / fruktóza alebo môžu byť obe zložky v rovnováhe. Nektár je nutné chápať aj ako ekonomicky dôležitú surovinu, ako zdroj potravy pre včely, ktoré vyrába med a zaisťujú opelenie entomogamických rastlín.

Nektárium

Nektárium je miestom, z ktorého je vonkajším rastlinným pletivom (žľazami) nektár vylučuje, vyteká na princípe difúzie. Zvyšujúca sa koncentrácia cukru v nektáru vysychajúcimi na vzduchu, napr. Za silného slnka, zvyšuje osmotickú silu a tá z pletiva vyťahuje novú a novú vodu, takže aj u zvädnutých rastlín je nektárium stále vlhké.

Ak nektárium opláchneme vodou, zmyje sa cukor, osmóza zanikne a nektárium zostane ďalej suché. Ak priložíme k jeho ústie zrniečku cukru osmóza opäť započne a na nektáriu zase zostane nevysychajúcej kvapôčka sladkého roztoku. Aby sa toto nestalo, sú tieto rozmanitým spôsobom kryté proti vode, napr. Postavením kvetu, šupinkami alebo rozličnými strieškami či pohyby okvetí.

Florálne nektárium

Je nektárium umiestnené vo kvetoch alebo na ich častiach. Tvar i skladba nektárií sú pre každý druh rastliny typické. Nektáriá bývajú uložené tak, aby sa hmyz idúci za nektárom musel telom dotknúť peľníc, ktoré ho poprášia peľom, a pri predieraní sa k nektáru dotknúť stigmy, čím sa nalepia peľové zrná na stigmu.

Veľakrát to sú žľazy na povrchu znateľne oddelené, napr. Priehlbiny alebo hrboľky, niekedy sú žlté alebo nápadné leskom a vlhkosťou od nektáru. Vylučovacie žliazky môžu byť umiestnené na kvetným lôžku, na boku alebo vo väčšom počte v kruhu okolo piestika, niekedy tiež tvoria okolo piestika kruhovitý val. Inokedy môžu byť k vylučovaniu nektáru uspôsobené okvetné lístky; buď sú redukované a úplne premenené v nektarií (napr. ostrohy u orchideí), alebo len ich časť (napr. malé jamky u bázy okvetie liliovitých). U niektorých semeníkov vykonávajú funkciu nektaria aj septálne žliazky z jeho prepážok, ktoré svoj obsah vylučujú štrbinami na povrch. Ako nektarium tiež slúži viacbunkové žláznaté trichomy. Veľakrát sú u nektária Hrubé spodnej časti sťažne alebo prispôsobené patyčinky.

Niektoré druhy nektária, hlavne extraflorálne, majú k vylučovaniu nektáru vlastnej cievne zväzky kryté silnou vrstvou kutikuly, ktorá ich chráni pred vyschnutím. Inokedy sú nektaria tvorené niekoľkými radmi nektarových buniek umiestnených tesne pod pokožkou a krytých vypuklými papily vylučujúcimi nektár.

Extraflorálne nektárium

Vylučuje nektár mimo kvet, býva najčastejšie na listovej stopke, okraji listu alebo jeho strednej žilke; v podstate však môže byť na takmer všetkých mysliteľných miestach rastliny, na púčikoch, kvetných stopkách, palisty, v pazuchách listov alebo odbočujúcich stoniek. Ich nektár nie je určené pre opeľovateľov, jeho význam je iný. Jednak láka niektoré hmyzožravé predátormi aby rastline pomohli v súperení s bylinožravce a potom aby sa prítomný hmyz, väčšinou nevalný opeľovatelia, nedostal k nektáru vo kvetu. Mnohokrát sa to stopercentne nepodarí, mravce síce likvidujú húsenice ale zase roznášajú po rastline vošky.

Pozri aj

• včelárska rastlina

Biologický portál

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nektár

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nektar na českej Wikipédii.