Portál:Pes/Odporúčané články (2009)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


2006 - 2007 - 2008 - 2009

2009[upraviť zdroj]

1 | - | 3 | 4 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | - | 14 | - | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | - | - | - | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | - | 39 | - | - | - | - | 44 | - | - | - | - | - | - | - | -

1/2009[upraviť zdroj]

Hlava airedalského teriéra

Airedalský teriér je psie plemeno uznané v FCI v 3. skupine pod číslom 7.

Airedalský teriér je prezývaný aj „kráľ teriérov“ pre svoju veľkosť v porovnaní s ostatnými teriérmi. Svoje meno dostal podľa údolia rieky Aire v grófstve Yorkshire vo Veľkej Británii.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Airedalský teriér je pes kvadratického formátu. Svojou kohútikovou výškou 56 až 61 cm sa radí k väčším stredným plemenám. Pohybuje sa elegantne a s ľahkosťou. Hlava je proporcionálne veľká a bez vrások s ušami klopenými do tvaru V a tmavými očami mandľovitého tvaru s typickým teriérskym pohľadom. ...čítaj ďalej

2/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 2/2009 - nepoužitý

3/2009[upraviť zdroj]

Jolly a Balrog z poľskej CHS

Československý vlčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Bol vyšľachtený z nemeckého ovčiaka a karpatského vlka.

Vzhľad a povaha[upraviť zdroj]

Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) /60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka).

Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi. ...čítaj ďalej

4/2009[upraviť zdroj]

Bulteriér je plemeno psa. v FCI je zaradený do kategórie 3 pod číslom štandardu 11. Ide o plemeno pôvodne využívané na zápasy v arénach s býkmi a psami. Používal sa aj pri poľovačkácha na diviaky. Sú známi svojou odvahou a razantným obranárskym inštinktom. Vyskytujú sa v dvoch výškových variantoch: nad 35,5 cm v kohútiku - štandardný bulteriér, pod 35,5 cm - miniatúrny bulteriér.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Bulteriér je stredne veľký, svalnatý a mohutný pes. Má pevné a silné končatiny so širokými tlapkami. Predné nohy sú rovnobežné. Má dlhú, silnú, hlbokú hlavu so špecifickým - pri prednom pohľade - vajcovitým tvarom a "klabonos" (nosný chrbát vyklenutý dohora). Vrchol lebky je plochý. Nos musí byť čierny a zahnutý nadol. ...čítaj ďalej

5/2009[upraviť zdroj]

Havanský psík (Havanský bišón, Bichon Havanais, Havanese) je plemeno psa uznané v FCI v skupine 9 pod číslom 250. Spolu s Boloňským psíkom, Maltézskym psíkom a pravdepodobne aj s levíčkom (Löwchen) patrí medzi bišonov.

Toto hravé, k deťom prítulné psie plemeno bolo vyšľachtené v 18. storočí v Západnom stredomorí odkiaľ bolo neskôr prevezené na Kanárske ostrovy. Španielski dobyvatelia si tieto psíky brávali so sebou počas osídľovania nových kolónii v Strednej a Južnej Amerike a tým aj na Karibské ostrovy, ku ktorému patrí aj Kuba so svojim hlavným mesto Havanou. ...čítaj ďalej

6/2009[upraviť zdroj]

Baset je krátkonohé poľovnícke plemeno psa uznané v FCI pod číslom 163.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Baset je známy svojimi dlhými, plandajúcimi ušami, krátkymi silnými nohami a svojim sladkým, ale smutným výrazom. Hlava je kupolovitá, výrazne končitá, mierne zúžená smerom k ňufáku. Uši sú dlhé a zamatové, nasadené pod očami. Oči tmavé až hnedasté. Pozornosť púta ružová dolná mihalnica a ťažké vrásčité obočie. ...čítaj ďalej

7/2009[upraviť zdroj]

Pekinský palácový psík
Pekinský palácový psík

Pekinský palácový psík je nezameniteľné psie plemeno, vyšľachtené v dávnych dobách starej Číny, uznané v FCI ako spoločenské plemeno.

Hoci sa za jeho domovinu považuje Čína, veľký kus práce pri šľachtení tohoto plemena spravili chovatelia zo Spojeného kráľovstva.

História[upraviť zdroj]

Ak by sme sa mali držať pôvodných historických zdrojov, je pekinský palácový psík "krížencom leva a opice". Teraz však vieme, aj keď sa to človeku na pohľad nezdá, že naozaj ide o psa. Pekinský palácový psík, ako napovedá už názov plemena, bol pôvodne chovaný ako spoločník na panovníckom dvore v Číne. Patronát nad chovom a šľachtením plemena držala priamo čínska cisárska rodina a prvý štandard napísala čínska cisárovná. Čínskej šľachte pekinské palácové psíky slúžili napr. na zohrievanie nôh. Po začatí obchodných plavieb do Číny doniesli britský obchodníci niekoľko jedincov tohoto vzácneho plemena do Spojeného kráľovstva. Priam z niekoľkých jedincov bolo toto plemeno v novej domovine obnovené a zachránené. Dnes patrí medzi najobľúbenejšíe spoločenské plemená. ...čítaj ďalej

8/2009[upraviť zdroj]

Groenendael

Belgický ovčiak je ovčiarske plemeno, príbuzné nemeckému ovčiakovi a iným stredo a servero-európskym ovčiarskym plemenám. Vyskytuje sa v troch exteriérovo pomerne odlišných variantoch: Groenendael, Laekenois, Malinois a Tervueren. FCI uznáva len jedno plemeno belgický ovčiak, so štyrmi uvedenými variantmi. V niektorých štátoch, ktoré nie sú združené v FCI, napr. v USA sa uznáva každý z uvedených plemenných variantov ako samostatné plemeno.

Belgický ovčiak je vynikajúce pastierske plemeno, v súčasnosti sa intenzívne využíva aj ako služobné plemeno (na policajné a vojenské účely) a na výcvik obrany. ...čítaj ďalej

9/2009[upraviť zdroj]

Patterdale teriér je plemeno psa vyšľachtené v Spojenom kráľovstve, zatiaľ neuznané v FCI. Ide o teriéra, ktorý je populárny v dnešnej dobe najmä v USA, v našich zemepisných šírkach ide o malopočetné plemeno.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Patterdal pôsobí na prvý pohľad ako subtílny pes. Svojou výškou však patrí skôr medzi stredné vysokonohé teriéry. Prvému dojmu nezodpovedá ani jeho hmotnosť: Patterdal je kompaktný a ťažší pes. Jeho ľahší vzhľad tkvie v obdĺžnikovom telesnom rámci. Má tiež užší a nie veľmi hlboký hrudník, čo k dojmu subtílnosti prispieva. ...čítaj ďalej

10/2009[upraviť zdroj]

Krátkosrstý maďarský stavač

Maďarský stavač alebo maďarská vyžla (krátkosrstý maďarský stavač po maďarsky magyar vizsla rövidszörü a drsnosrstý maďarský stavač po maďarsky magyar vizsla drotzörü) je plemeno psa pochádzajúce z Maďarska uznané v FCI v skupine 7 pod číslami 57 a 239.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Maďarská vyžla je stredne veľký, elegantný pes obdĺžnikového formátu tela. Vyskytuje sa v dvoch variantoch: krátkosrstom a drsnosrstom. Každý variant má svoj vlastný štandard, pričom sa odlišujú od seba iba typom srsti.

Pre maďarského stavača je typická jemne modelovaná hlava s miernym stopom. Štandard vyžaduje nožnicový skus. ...čítaj ďalej

11/2009[upraviť zdroj]

Austrálsky hodvábny teriér je plemeno psa uznané v FCI v skupine 3 pod číslom 236.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Austrálsky hodvábny teriér je kompaktný, dobre stavaný pes dosahujúci v kohútiku výšku 23 cm. Dĺžka tela by mala byť primeraná k jeho výške. Vyznačuje sa jemnou, hladkou, lesklou a hodvábnou srsťou. ...čítaj ďalej

12/2009[upraviť zdroj]

Šteniatka nemeckého pinča

Nemecký pinč je psie plemeno. Radí sa medzi spoločenské plemená, do 2. skupiny FCI. Veľmi sa podobá dobermanovi, ktorý bol z neho a pomocou iných plemien vyšľachtený. Takisto je blízkym príbuzným stredného bradáča, od ktorého sa odlišuje iba osrstením.

Vzhľad a povaha[upraviť zdroj]

Nemecký pinč je ušľachtilý, inteligentný, ostrý a nebojácny pes s dokonale elegantnou stavbou tela. Je to veľmi čulý a pohyblivý pes strednej veľkosti, štvorcovej postavy, šľachovitý a svalnatý, s podobnými anatomickými a charakteristickými vlastnosťami ako má bradáč. Vždy je smelý, zvedavý a pozorný. ...čítaj ďalej

13/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 13/2009 - nepoužitý

14/2009[upraviť zdroj]

Bígl bol využívaný na lov vo svorkách a dodnes je to veľmi spoločenské plemeno

Bígl je stredne veľké plemeno psa uznaného v FCI v 6. skupine pod číslom 161. Radí sa do skupiny duričov a dožíva sa približne 13 až 15 rokov.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Bígl je kompaktne stavaný pes so silnými kosťami. Má silnú, ale nie hrubú hlavu bez vrások, so stredne širokou lebkou, s vysokými obrysmi a výrazným stopom. Ňufák je široký, nos má byť čierny, ale u svetlo sfarbených psov je slabšia pigmentácia prípustná. Oči má pomerne veľké, majú tmavohnedú alebo orieškovú farbu. ...čítaj ďalej

15/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 15/2009 - nepoužitý

16/2009[upraviť zdroj]

Čau-čau je plemeno psa uznané v FCI v kategórii 5 pod číslom 205. Pochádza z Číny, v ktorej je pomenovaná ako Songshi Quan (Pchin-jin: sōngshī quǎn 鬆獅犬), doslovne preložené ako "pes tlstý lev". Čau-čau je považovaný za model podľa ktorého boli vytvorené tradičné kamenné sochy ochrancov budhistických chrámov a palácov. ...čítaj ďalej

17/2009[upraviť zdroj]

Terka, CHS Janin Ranč

Slovenský čuvač je slovenské psie plemeno, ktoré patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov. FCI ho vedie v skupine 1 pod číslom 142. Je to zatiaľ najmladšie slovenské národné plemeno.

Vzhľad a povaha[upraviť zdroj]

Je to mohutný pes s hustou, polodlhou, bielou srsťou, ktorá ho dobre chráni pred nepriaznivými, až drsnými poveternostnými podmienkami. Je to inteligentný, pokojný a sebavedomý pes, dobrý strážca rodiny.

Vzhľadom a upotrebením sú mu blízke plemená maďarský kuvas a poľský podhalanský ovčiak. ...čítaj ďalej

18/2009[upraviť zdroj]

Výstavný postoj

Dalmatínsky pes je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6, pod číslom 153. Typickým plemenným znakom je biela srsť pokrytá čiernymi, alebo hnedými škvrnami.

Pôvod[upraviť zdroj]

Dalmatínsky pes patrí medzi najstaršie známe plemená a ich vzhľad zmenil iba neveľmi. Už v hrobkách starých egyptských faraónov sa objavujú nápadne bodkovaní psi, avšak s postavou chrta. Je možné, že sa už títo psi podieľali na vzniku plemena Dalmatínsky pes. Dalmatínsky pes (dalmatínec) pravdepodobne pochádza z Dalmácie (Chorvátsko), odkiaľ sa rozšíril po Európe po vodnej ceste - britskí námorníci si dalmatína natoľko obľúbili, že si ho priviezli do rodného Anglicka. Tu sa čoskoro stali obľúbeným plemenom šľachty, ktorú sprevádzal pri vychádzkach v kočoch. Neskôr klusal aj popri poštových vozoch, či hasičských autách. ...čítaj ďalej

19/2009[upraviť zdroj]

Sibírsky hasky je plemeno psa uznané v 5. kategórii FCI pod číslom 270.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Sibírsky hasky je pes strednej veľkosti. Hlava je primeraná k telu. Mozgová časť je mierne klenutá, zužuje sa smerom k očiam. Stop je výrazný. Stredne dlhý, rovný nos je ukončený ňufákom čiernej, pečeňovej a u bielych psov mäsovej farby. Skus je nožnicový. Stredne veľké, trojuholníkovité uši sú vysoko nasadené. ...čítaj ďalej

20/2009[upraviť zdroj]

Drsnosrstý foxteriér vo výstavnom postoji

Foxteriér je psie plemeno pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva, uznané v FCI v 3. skupine a 1. sekcii (teriéry) pod číslami 12 a 169.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Foxteriér sa vyskytuje dvoch variantoch – hladkosrstý a drsnosrstý. Obaja patria vďaka dlhým nohám a pekne tvarovaným telám k najelegantnejším plemenám. Aj preto sa zrejme 20. a 30. rokoch 20. storočia dostali do módy a to najmä drsnosrstí foxteriéry, ktorí sú aj dnes známejší ako ich hladkosrstí súkmeňovci. ...čítaj ďalej

21/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 21/2009 - nepoužitý

22/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 22/2009 - nepoužitý

23/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 23/2009 - nepoužitý

24/2009[upraviť zdroj]

Aidi (Horský pes AIDI z Atlasu) je plemeno psa pochádzajúce z Maroka, uznané v FCI v skupine 2 (horské psy) pod číslom 247.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Aidi je silný a robustný pes. Má huňatú, až do 6 cm dorastajúcu srsť, ktorá ho chráni pred horskými poveternostnými podmienkami a tiež pred uhryznutím menších šeliem. Samci majú na krku hrivu. ...čítaj ďalej

25/2009[upraviť zdroj]

Boxer

Boxer je plemeno služobných a strážnych psov pôvodom z Nemecka, uznaný FCI v 2. skupine (pinče a bradáče, molosy, švajčiarske salašnícke psy a ďalšie plemená), v sekcii 2.1 (molosy, dogovité psy, so skúškou) pod číslom 144.

História[upraviť zdroj]

Prapredkami dnešného boxera boli psy, ktoré sa používali pri love medveďov, vlkov a diviakov, ktoré nazývali Bullenbeisser (čiže býkohryz). Okrem iného sa tiež používali na prácu pri stádach hovädzieho dobytka, spravidla ho strážil na cestách na trhy či jatky. Ich podobu nachádzame na rozličných starých rytinách a boli to najmä potomkovia starovekých a stredovekých bojových, vojnových a gladiátorských psov dogovitého typu. Boli to zavalité, dobre viazané psy, smelé a málo citlivé na utŕžené rany. Ich spoločným znakom bola ťažká hlava s krátkym, ale mohutným nosom, ktorý nenechával pochybnosti o sile záhryzu. Ináč si neboli navzájom podobné a na rôznych miestach sa vyskytovali odlišné typy týchto psov pod rozličnými krajovými názvami podľa toho, na čo sa používali. Svoju odvahu dokazovali aj v zápasoch, ktoré sa usporadúvali buď navzájom medzi sebou, alebo s inými zvieratami, napr. s býkmi. >> čítaj ďalej

26/2009[upraviť zdroj]

Komondor je plemeno psa vyšľachtené v Maďarsku, uznané v FCI pod číslom 53.

Vzhľad a temperament[upraviť zdroj]

Komondor patrí vďaka svojej robustnej postave a svojej splstnatenej, či do povrázkov po zem splývajúcej bielej srsti k najimpozantnejším ovčiarskym plemenám. Je to pokojné, rozvážne plemeno rešpektujúce väčšinou iba jedného človeka. Je vhodný na stráženie, pričom napáda nepriateľa iba v krajnom prípade. Pri strážení bez príčiny nešteká. Z pôvodného určenia plemena vyplýva, že komondor má rád väčší priestor. ...čítaj ďalej

27/2009[upraviť zdroj]

Chorvátsky ovčiak

Chorvátsky ovčiak je psie plemeno uznané v FCI v skupine č. 1 pod štandardom č. 277.

Vzhľad a povaha[upraviť zdroj]

Chorvátsky ovčiak sa so svojimi 50 cm v kohútiku a 15 kg radí medzi stredne veľké plemená. Jeho uši môžu byť vztýčené alebo poloklopené, uprednostňujú sa však vztýčené. Má polodlhú až dlhú mäkkú a vlnitú až kučeravú čiernej farby srsť. Povolené sú biele odznaky. Je príbuzný s maďarským mudim. ...čítaj ďalej

28/2009[upraviť zdroj]

Afganský chrt je staré plemeno pochádzajúce z Afganistanu. FCI ho uznala 22. novembra 2004 v skupine 10 pod číslom 228.

Charakteristika[upraviť zdroj]

Typická chrtia povaha: hrdá, dôstojná, nielen k cudzím ľuďom, ale aj k vlastnej rodine trochu rezervovaná. Potrebuje vľúdny a citlivý prístup, veľkú osobnú slobodu a veľa pohybu.

Využitie[upraviť zdroj]

Pôvodne poľovný, teraz spoločenský a športový pes, ktorý sa dobre uplatní na dostihovej dráhe.

Zvláštne nároky[upraviť zdroj]

Veľmi náročný na pohyb, na starostlivosť o srsť i na výchovu. Iba málokto si dovolí púšťať afganského chrta „navoľno“. ...čítaj ďalej

29/2009[upraviť zdroj]

Šeltia je plemeno psa uznané v FCI pod číslom 88. Patrí medzi ovčiarske psy.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Šeltia sa na prvý pohľad podobá na dlhosrstú kóliu. Elegantná hlava sa od uší k nosu zužuje, ňufák je dlhý a mierne zaoblený. Oči sú mierne zošikmené, majú mandľový tvar a tmavohnedú farbu. U jedincov so sfarbením blue merle môžu byť oči modré. Uši sú malé, v kľude ležia položené dozadu, pri vzrušení sú vzpriamené so sklopenou špičkou. Telo s hlbokým hrudníkom a rovným chrbtom je primerane dlhé. Dobre osrstený chvost je dlhý, v kľude je zvesený, pri pohybe je nesený mierne hore. ...čítaj ďalej

30/2009[upraviť zdroj]

Šar pej je psie plemeno pochádzajúce z Číny, uznané v FCI v 2. skupine pod číslom 309.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Šar pej je pes strednej veľkosti, štvorcového rámca. Má mohutné telo s primerane veľkou hlavou. Šar pei má plochú a širokú lebku, malé tmavé oči a malé, klopené uši trojuholníkového tvaru. Má široký a tupý nos a mohutné pysky. Hrubý chvost nesie šar pej vysoko a pretočený nad líniou chrbta. Šar pej má typickú krátku a na dotyk tvrdú srsť v rôznych jednofarebných variáciách. Nezameniteľný vzhľad mu prepožičiava voľná koža, ktorá nesmie byť príliš voľná. Srsť nevyžaduje špeciálnu starostlivosť, jeho koži je však treba venovať zvýšenú starostlivosť, pretože je náchylná na rôzne kožné ochorenia. ...čítaj ďalej

31/2009[upraviť zdroj]

Borderská kólia je psie plemeno uznané v FCI v sekcii 1 pod číslom 297. Je to atraktívny pes s živou, pozornou povahou. Je známa ako jeden z najlepších ovčiakov na svete. Na pasenie oviec sa využíva už niekoľko storočí.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Borderská kólia je pes atraktívneho vzhľadu, strednej veľkosti, s pomerne ľahko udržovateľnou srsťou rôznych farieb, pričom prevažujú bielo-čierne jedince. V žiadnom farebnom variante však nesmie prevažovať biela.

Śtandard tohto plemena je značne voľný a toleruje sa pomerne veľká variabilita vo vzhľade. Dnes sa preto môžeme stretnúť s dvoma hlavnými líniami borderských kólií a to "pracovnou borderkou" a "show borderkou" ("exteriérová borderka"). Show borderka má svoje korene najmä v Austrálii a na Novom Zélande, kde sa chovateľom podarilo vyšľachtiť borderskú kóliu s elegantnejším exteriérom, ktorá na výstavách žne úspechy. ...čítaj ďalej

32/2009[upraviť zdroj]

Aljašský malamut je psie plemeno pochádzajúce z USA uznané v FCI v sekcii 5 pod číslom 243. Patrí medzi najstaršie plemená saňových psov, ku ktorým patria aj napr. sibírsky hasky alebo samojed.

Pôvod[upraviť zdroj]

Malamuti majú svoj domov v severozápadnej Aljaške, kde až do konca 19. storočia boli jediným chovaným plemenom. Kočovné kmene žijúce v drsných podmienkach severu museli svoj majetok voziť stále so sebou. K tomu využívali psy s veľkou ťažnou silou. Okrem toho našli malamuti využitie tiež pri love medveďov či tuleňov a inej zveri. ...čítaj ďalej

33/2009[upraviť zdroj]

Rotvajler je psie plemeno uznané v FCI v skupine 2 (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), sekcii 2 (molosoidné plemená) pod číslom 147. Je to jedno z najstarších psích plemien. Plemeno pochádza z Nemecka, jeho predkovia sú však latinské molosy. Ide o veľké a silné plemeno pevnej kostry, štandardne čierneho sfarbenia s pálením.

Pôvod a história[upraviť zdroj]

História rotvajlera siaha až na samý začiatok známej histórie šľachtenia psích plemien. Priami predkovia tohoto plemena, známe latinské molosoidné psy, slúžili ľuďom na Apeninskom poloostrove ako pastierske a strážne psy. ...čítaj ďalej

34/2009[upraviť zdroj]

Labradorský retríver je plemeno psa uznané v FCI v skupine 8 pod číslom 122.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Labradorský retríver je dobre stavaný, aktívny pes so širokou lebkou, hlbokým hrudníkom a širokou, silnou zadnou časťou tela. Má ostro rezanú, širokú lebku s dobre definovaným stopom a širokým nosom. Hnedé oči majú tvar listu, vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu. Nemá veľké ani ťažké uši. Nosí ich posadené viac dozadu, zvesené, priliehajúce k hlave. Má mohutný krk. Zadok má na úrovni hornej línie tela. Stredne dlhý, silný chvost je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou, ktorá mu dodáva guľatý vzhľad. Nemal by byť pretočený na chrbát. Hruď má dostatočne širokú a hlbokú. ...čítaj ďalej

35/2009[upraviť zdroj]

Krátkosrstá čivava

Čivava podľa originálneho názvu Chihuahua je pomerne rozšírené trpasličie plemeno psa, pôvodom z Mexika. Vďaka snahe amerických chovateľov je čivava od roku 1942 plemeno podľa FCI zaradené do skupiny 9: spoločenské a sprievodné plemená a do sekcie 6.

Čivava je najmenšie plemeno psov. Jeho meno je odvodené od mexického štátu Chihuahua, kde bol jeho výskyt po prvýkrát doložený. Indiánske povesti spomínajú čivavu ako ochrancu zomrelých náčelníkov na ceste do sveta duchov. Nie je však známe, či jeho výskyt v tejto oblasti je pôvodný, alebo či sa tu nedostal s obchodníkmi z Japonska alebo Číny. ...čítaj ďalej

36/2009[upraviť zdroj]

Čau-čau je plemeno psa uznané v FCI v kategórii 5 pod číslom 205. Pochádza z Číny, v ktorej je pomenovaná ako Songshi Quan (Pchin-jin: sōngshī quǎn 鬆獅犬), doslovne preložené ako "pes tlstý lev". Čau-čau je považovaný za model podľa ktorého boli vytvorené tradičné kamenné sochy ochrancov budhistických chrámov a palácov.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Čau-čau je statný pes s mohutnou hrivou okolo krku a malými trojuholníkovými, v špičke zaoblenými ušami, ktorého telesná stavba je z profilu štvorcového tvaru. Jeho srsť je hustá, obsahujúca jemné aj drsné štetiny. ...čítaj ďalej

37/2009[upraviť zdroj]

Slovenský hrubosrstý stavač je psie plemeno vyšľachtené na Slovensku. Vyznačuje sa typickou hrubou srsťou sivej farby.

Pôvod a história plemena[upraviť zdroj]

Šľachtenie slovenského hrubosrstého stavača (ďalej SHS) ako nášho pôvodného plemena sa začalo približne v 40. rokoch 20. storočia. Nestor slovenskej kynológie, pán Koloman Slimák začal vtedy podchytávať hrubosrstých jedincov zaujímavého sivastého zafarbenia, ktoré sa v tej dobe v chovoch hrubosrstých plemien vyskytovali. Na procese tvorby tohto plemena sa podieľali weimarský stavač, český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. ...čítaj ďalej

38/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 38/2009 - nepoužitý

39/2009[upraviť zdroj]

Americký kokeršpaniel je psie plemeno. Tento mocný, atletický pes si vyžaduje veľa cvičenia, ako aj pravidelné ošetrovanie.

História[upraviť zdroj]

Anglický kokeršpaniel sa dostal do Ameriky v 80. rokoch 19. storočia. Čoskoro z neho vyšľachtili celkom nové plemeno, ktoré vyhovovalo nárokom amerických športových poľovníkov. ...čítaj ďalej

40/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 40/2009 - nepoužitý

41/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 41/2009 - nepoužitý

42/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 42/2009 - nepoužitý

43/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 43/2009 - nepoužitý

44/2009[upraviť zdroj]

Švajčiarsky durič, schwyzská varieta

Švajčiarsky durič (Schweizer Laufhund, Chien Courant Suisse, Swiss Hound) je psie plemeno uznané v FCI pod číslom 59. Patrí medzi duriče a vyskytuje sa v štyroch variantoch: bernský, jurský, luzernský a schwyczký durič.

Vzhľad[upraviť zdroj]

Švajčiarsky durič je pes strednej kohútikovej výšky, telesná stavba svedčí o sile a vytrvalosti, suchá hlava s dlhým nosom a dlhými ušami mu dáva ušľachtilý výraz. Má živú, citlivú, vernú a prítulnú povahu, je vášnivý lovec, ľahko sa ovláda. Jednotlivé varianty sa od seba odlišujú prakticky iba kožou a srsťou. Vo všeobecnosti má mať švajčiarsky durič krátku, hladkú, hustú srsť. >>čítaj ďalej

45/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 45/2009 - nepoužitý

46/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 46/2009 - nepoužitý

47/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 47/2009 - nepoužitý

48/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 48/2009 - nepoužitý

49/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 49/2009 - nepoužitý

50/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 50/2009 - nepoužitý

51/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 51/2009 - nepoužitý

52/2009[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok 52/2009 - nepoužitý