Portál:Politika/Odporúčaný článok/07 2006
Josif Vissarionovič Stalin (po rusky: Иосиф Виссарионович Сталин), vlastným menom Josif Vissarionovič Džugašvili (po gruzínsky: იოსებ ჯუღაშვილი) (* 21. december 1879, Gori – † 5. marec 1953, Kuncevo pri Moskve) bol sovietsky stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu.
Po Októbrovej revolúcii 1917 ľudový komisár pre národnosti (do 1923) a robotnícko-roľníckej inšpekcie (1922). V čase občianskej vojny člen Rady robotníckej a roľníckej obrany; 1922 zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru strany a po Leninovej smrti strhol postupne všetku moc na seba. Podriadil si orgány bezpečnosti a najmä tajnú políciu, pomocou ktorej likvidoval skutočnú aj domnelú opozíciu, násilne budovaná autorita prerástla do kultu osobnosti. Stalinovej podozrievavosti padli za obeť tisíce straníckych a vojenských činiteľov (tresty smrti, pracovné tábory) a milióny občanov štátu.
Josif Vissarionovič Stalin stál na čele ZSSR od roku 1922 až do svojej smrti v roku 1953. O zločinoch „milovaného Stalina“ si dovolil prvýkrát verejne hovoriť nový líder Sovietskeho Zväzu Nikita Sergejevič Chruščov až 3 roky po jeho smrti. Bolo to presne pred päťdesiatimi rokmi, 14. februára 1956, na tajnom zasadaní XX. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.