Portál:Politika/Odporúčaný článok/09 2007

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ariel Šaron, po hebrejsky אריאל שרון, rodným menom Ariel Scheinermann, prezývaný Arik, (* 27. február 1928, Kfar Malal) je izraelský vojak a politik, bývalý premiér Izraela.

Vojenská kariéra[upraviť zdroj]

Ariel Šaron bojoval prakticky vo všetkých arabsko-izraelských vojnách a podieľal sa na obsadení egyptského Suezu v jomkippurskej vojne. Je považovaný za jedného z najlepších taktikov v histórii izraelskej armády, tento prínos však bol z veľkej časti anulovaný jeho miestami až neuveriteľnou nedisciplinovanosťou. Tá sa naplno prejavila, keď ako minister obrany viedol inváziu izraelskej armády do Libanonu. V podstate podviedol zvyšok vlády a premiéra a ďaleko prekročil mandát, ktorý dostal. Jeho vojenská kariéra bola veľmi úspešná až do libanonského ťaženia v roku 1982, keď ho dočasne z politiky a definitívne z armády vyhnal škandál spojený s masakrom civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla, ktorý spáchali libanonskí falangisti ako odvetu za zavraždenie svojho vodcu, libanonského prezidenta Bašíra Džamáíla. Následkom tohto škandálu musel Šaron odstúpiť z funkcie ministra obrany. Neskôr ho izraelská komisia označila za vinného, že svojou nepredvídavosťou a nedbanlivosťou nesie za tieto masakre nepriamu zodpovednosť, čo prakticky znemožnilo jeho ďalšiu vojenskú kariéru.