Postila

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Postila (z latinského post illa verba, teda „po týchto slovách“, tj. výklad kňaza nasledujúci po čítaní Písma) je stredoveký názov pre súvislý výklad liturgického biblického textu („čítanie“) alebo neskôr pre celú zbierku takýchto výkladov.

Postily ako súvislé texty či písané kázania sa rozšírili v 13. storočí jednak v súvislosti so vznikom kazateľských poriadkov (dominikáni, františkáni) a s rastúcim dôrazom cirkevných autorít na kázanie vôbec. Prvými a najznámejšími súvislými postilami na celú Bibliu boli postili Huga zo Saint-Cher († 1263), ktoré opakovane vychádzali tlačou od 15. do 17. storočia. Veľký význam mali aj Postillae perpetuae in Vetus et Novum Testamentum od Mikuláša z Lyry (okolo 1325), ktorý vychádzal z veľkej Glosy Anselma z Laonu, ale kládol väčší dôraz na doslovný zmysel textu a opieral sa aj o texty v pôvodných jazykoch (hebrejčine a gréčtine). Z Lyrovej postily hojne čerpal aj Martin Luther.

Pre ľud sa muselo kázať v národných jazykoch a postily ako jedny z prvých písaných textov tak nadobudli veľký význam pri tvorbe spisovných národných jazykov vrátane češtiny. Po latinských postilách Konráda Waldhausera a Jana Milíča z Kroměříža napísal prvú českú postilu (Řeči nedělní a sváteční, 1392) Tomáš Štítný, po ňom Ján Hus (1413), ďalej Jakoubek ze Stříbra, kritickú Knihu výkladuov Petr Chelčický (asi 1435) a okolo roku 1456 vznikla rovnako veľmi kritická Postilla Jana Rokycany.

Novú vlnu postil priniesla doba reformácie. V češtine sú to Postilly katolíckych autorov Tomáša Bavorovského (1557) a Tomáša Rešela (1561), z bratských Postila Kralická (1575) a Postila Kapitova, z luterských Martina Philadelpha (1592) a z utrakvistov Postilly Jan Achillesa Berounského a Bohuslava Bepty Vysokomýtského. Ďalšie postili potom písali významní kazatelia až do konca 19. storočia a patrili k najrozšírenejšiemu ľudovému čítaniu.

Roku 2006 vydal zbierku kázní pod názvom Stezka ve skalách. Postila prof. Jan Heller. Inak sa slovo Postila používa metaforicky, napríklad ako názov časopisu Postilla Bohemica, ktorý v Kostnici vydával vynikajúci nemecký bohemista Frank Boldt.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Postila na českej Wikipédii.