Prétorianizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Členovia prétoriánskej gardy proklamujú Claudia cisárom po tom, čo zavraždili cisára Caligulu (olejomaľba Lawrenca Almu-Tadema z roku 1867)

Prétorianizmus sa často chápe ako vojenská vláda, ale môže znamenať aj nadmerný vplyv vojakov na politické dianie. Tento termín pochádza od rímskej prétorianskej gardy čo bola vojenská jednotka určená na ochranu politického vedenia štátu. Časom sa garda stávala autonómnejšou a mocnejšou, niekoľkých cisárov zavraždila a iných vyniesla k moci. V súčasnom kontexte tento pojem naznačuje situáciu, keď ozbrojené sily vstupujú do politiky, zohrávajú rolu politických arbitrov a občas si uzurpujú plnú kontrolu nad politickým systémom a priamo vykonávajú moc. Býva to vtedy, keď si vojenskí hodnostári povedia, že sú schopní vyriešiť vojenské i politické problémy lepšie než civilná vláda. Tento jav býva jasným signálom nedostatočnej oddanosti elít krajiny demokratickému spôsobu vlády, svedectvom o krehkosti politických inštitúcii, o ideologickej polarizácii, o previazanosti politickej elity s vojenskou špičkou a o všeobecnej prijateľnosti vojakov ako legitímnych držiteľov moci. Armáda si postupne upevňuje svoju dominanciu a stáva sa centrálnym politickým faktorom a to najmä v časoch politických alebo ekonomických kríz.

Prétoriánske tendencie sú najväčšmi viditeľné v rozvojovom svete, najčastejšie sa spomínajú v takých regiónoch ako je Latinská Amerika, južná Áziasubsaharská Afrika. V mnohých krajinách bola armáda v čase vyhlásenia nezávislosti najvýkonnejšou politickou inštitúciou, a preto vojaci aj po desaťročiach vystupujú ako sprostredkovatelia v civilných politických konfliktoch.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TAYLOR, Steven L.. 30 sekúnd politiky. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Libri, 2012. 160 s. (Fortuna Factum.) ISBN 978-80-8142-013-9. Kapitola vláda niekoľkých, s. 48.