Pražská mincovňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Pražská mincovňa je súborné označenie pre historické mincovne na území mesta Prahy. Najstaršia mincovňa (obdobie druhej polovice 10. storočia až začiatku 11. storočia) v Prahe sídlila pravdepodobne na Pražskom hrade a jej činnosť sa dá doložiť mincami s označením miesta razby PRAGA CIVITAS. V následnej histórii sa striedali obdobia razby mincí s dlhými obdobiami, kedy bola mincovňa uzavretá, pričom sa striedali tiež jej zriaďovatelia a menili sa i miesta jej pôsobiska.

História razby mincí v Prahe[upraviť | upraviť zdroj]

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Titulná stránka knihy Z príbehov pražskej mincovne, 1929

Počiatky razby mincí na území Prahy siahajú až do druhej polovice 10. storočia. Takzvané denárové obdobie začalo za vlády Boleslava I. a skončilo v roku 1300 nástupom pražského groša. Táto strieborná minca bola veľmi obľúbená a hojne používaná obchodníkmi prakticky v celej strednej Európe. Po mincovej reforme uskutočnenej kráľom Václavom II. bola výroba mincí presunutá do Kutnej Hory. V Prahe bola mincovňa obnovená v roku 1325 za účelom razby zlatých mincí florénov. Podnet na ich výrobu dal panovník Ján Luxemburský, ktorý tak chcel zvýšiť svoju prestíž a zároveň pomôcť kráľovskej pokladnici. Východiskovou surovinou pre razbu florénov sa stalo zlato vyťažené na území Čiech. Florény dostali názov podľa vzoru používaného v Taliansku, ktorému sa české florény podobali. Zavedenie výroby mince totiž dostali na starosť odborníci z toskánskeho mesta Florencia. Za Karola IV. sa upravené florény začali nazývať dukáty (kráľovské a mladší dukáty cisárske). V Prahe sa dukáty razili ešte za Václava IV., ich produkcia však slabla.[1]

K obnoveniu zlatých dukátov v Prahe došlo za vlády Vladislava II. Jagelovského (1471 - 1516). Pražská mincovňa mala za Luxemburgovcov a neskôr za Jagelovcov špecifické postavenie, pretože razila len zlaté mince. Za vlády Ferdinanda I. (český kráľ v rokoch 1526 - 1564) však začala produkovať aj v tej dobe veľmi populárne strieborné toliare, ktoré razili aj ďalšie mincovne (prvé, takzvané šlikovské toliare, razila mincovňa v Jáchymove už v období vlády Ľudovíta I. Jagelovského). Toliarom sa platilo na väčšine územia strednej i západnej Európy. V čele mincovne stál panovníkom menovaný mincmajster, na kvalitu dohliadal vardajn.

Produkcia pražskej mincovne bola po celú dobu jej existencie kolísavá. Obdobie, kedy spracovávala veľké zákazky, striedali štádia útlmu, prípadne úplného pozastavenia výroby. To bolo často spôsobené nestabilnou politickou situáciou, ktorá často vyústila až k ozbrojenému konfliktu, prípadne nedostatkom kovu.

Mincmajstri pražskej mincovne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Eberhard
  • Zuzana Erckerová (7. január 1594 - 20. september 1600)
  • Konrád z Vechty

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie prosperity pražskej mincovne predznamenalo zrušenie mincovne v Kutnej Hore v roku 1726. Vtedy v Prahe razili mince v objeme 100 000 zlatých ročne. Význam pražskej mincovne pretrvával aj za vlády Márie Terézie, napriek tomu že dielňu opúšťali len niektoré nominály. Najvýznamnejšia bola razba dvacetikrejcarů, ktorá dosahovala ročný objem okolo 300 000 zlatých (od roku 1754). V dôsledku centralizačnej politiky Jozefa II. bola mincovňa v Prahe v roku 1784 zrušená, ale už o jedenásť rokov znovu obnovila výrobu, tentokrát na novom mieste v areáli paulánského (pavlínskeho) kláštora. Definitívne bola prevádzka uzavretá 3. januára 1856 a o rok neskôr (19. marca 1857) bola pražská mincovňa úradne zrušená.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Novodobá Pražská mincovna sa predstavila na svetovej numizmatickej výstave Zberateľ 2011.[2] Koncom toho istého roku vydala emisný plán.

Razba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvou razbou určenou zberateľom sa stala strieborná medaila Nové Mesto pražské, na ktorej až na drobné odlišnosti je reliéf totožný s mincou Karola IV. - Nové Mesto pražské 10 000 Kč, ktorej bol na prelome tisícročia odbornou porotou udelený titul Najkrajšia zlatá minca sveta (autor Vladimír Oppl).[3][4] V polovici januára 2012 pribudla strieborná pamätná medaila Korunovácia Václava II., vyrazená podľa návrhu Zbyňka Fojtů.

Prvou ročníkovou zbierkou mincovne je dvadsaťštyri strieborných a dvanásť zlatých medailí, tzv. Kalendárium 2012, ktoré je zamerané na osobnosti a udalosti českej i európskej histórie.

V spolupráci s návrhárkou Blankou Matragi vznikla aj sada kolorovaných medailí, zobrazujúcich jej najslávnejšie modely šiat.

Značka[upraviť | upraviť zdroj]

Pražská mincovňa a.s. vystupuje pod značkou PMI umiestnenou do oválu. Rovnaký symbol je vyrazený aj na produktoch mincovne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pražská mincovna 1526-1856
  2. Pražská mincovna na veletrhu Sběratel [online]. Regiony ČR, 15.9.2011, [cit. 2012-05-06]. Dostupné online. (česky)
  3. Pražská mincovna vyrazila medaili se slavným motivem [online]. Olomoucký deník, 11.1.2012, [cit. 2012-05-06]. Dostupné online. (česky)
  4. Vyšla medaile s motivem Nového města pražského [online]. Deník.cz, 11.1.2012, [cit. 2012-05-06]. Dostupné online. (česky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Militký, Jiří. Pražská mincovna 1526-1856. Praha: Muzeum hlavního města Prahy, 2009
  • Nohejlová-Prátová, Emanuela. Z příběhů pražské mincovny. Praha 1929
  • Castelin, K. „Pražská mincovna v husitské revoluci“ in Num. listy VII./1952
  • Doskočil, Karel. Pražská mincovna 1538–1878. Praha: Interní inventář Národního archivu v Praze, 1960.
  • Šimek, Eduard. Zásobování pražské mincovny drahým kovem v době třicetileté války, FHB 10, Praha 1985, s. 351–374.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pražská mincovna na českej Wikipédii.