Preležanina
Preležanina[1] (iné názvy: dekubit, dekubitus, tlaková rana, tlakový vred, tlaková lézia, dekubitálny vred, preležaninový vred, tlaková nekróza; lat. decubitus)[2][3] je poškodenie tkaniva, ktoré postupne postihuje kožu, svaly, šľachy až kosti v miestach, ktoré sú u dlhodobo ležiaceho pacienta vystavené trvalému tlaku. Tým je obmedzený prietok krvi, dochádza k nedokrveniu, ktorého dôsledok je nedostatok kyslíka a výživných látok a tiež hromadenie odpadových produktov metabolizmu v bunkách. Môže skončiť odumretím tkanív (nekróza).
Príčiny vzniku preležanín[4][upraviť | upraviť zdroj]
Ak je tkanivo stlačené medzi posteľou, resp. inou podložkou a kosťou, je cirkulácia krvi narušená. Bunky trpia nedostatkom kyslíka a živín a hromadia sa v nich odpadové produkty metabolizmu. Zvlášť citlivé je tukové a svalové tkanivo. Preležaniny sa niekedy vytvoria veľmi rýchlo, aj za niekoľko desiatok minút až hodín. Najskôr vznikajú tam, kde sú kosti blízko kožného krytu, takže najčastejšia lokalizácia dekubitov je sakrálna a gluteálna oblasť, päty, trochantery stehennej kosti, no i hlava.
Rizikové faktory vzniku dekubitov sú miestne a celkové, hlavne ovplyvňujúce perfúziu a oxygenáciu tkanív. Miestne príčiny pre vznik preležanín sú: mechanický tlak a trenie, medzi chemické vplyvy patrí vlhkosť (z dôvodu potenia alebo inkontinencie) a kyslosť prostredia kože. Vo vlhkom prostredí vzniká narušením pokožky vysoké riziko infekcie.
Celkové príčiny vzniku preležanín sú poruchy cirkulácie, bezvedomie pacienta, poruchy inervácie (v dôsledku poškodenia mozgu a miechy), poruchy dýchania (pacienti na umelej pľúcnej ventilácii) a pod. Podstatné sú tiež poruchy výživy, kedy nedostatočná výživa spôsobuje úbytok hmotnosti, atrofiu podkožného a svalového tkaniva (nízky obsah bielkovín v krvi spôsobuje vznik opuchov) a poruchy hydratácie organizmu.
Poruchy mobility znemožňujú pacientovi samostatne meniť polohu a prispievajú k poruchám vyprázdňovania. To je obzvlášť závažné v prípade imobilizačného syndrómu, čo je stav, pri ktorom je pacient vystavený riziku poškodenia jednotlivých telesných systémov alebo ich zmenenej funkcie následkom nevyhnutnej, chorobou alebo liečbou vynútenej, kostrovosvalovej inaktivity, následkom ktorej dochádza k negatívnym zmenám v krvnom obehu, zníženiu metabolizmu, odbúravaniu bielkovín a s tým súvisiacim (okrem iného) úbytkom svalstva, spomaleniu hojenia rán, zhoršeniu trávenia a vzniku opuchov. Pri poranení miechy alebo mozgu je častým sprievodným javom strata citlivosti, komplikujúca predchádzanie preležanín.
Výskyt preležanín[5][upraviť | upraviť zdroj]
Preležaniny sa vyskytujú u 5 – 25 % pacientov, upútaných na lôžko pri prijatí do nemocnice. Riziko vzniku preležanín u ležiaceho pacienta je až 28 % do jedného týždňa. V ústavoch, starajúcich sa o dlhodobo chorých pacientov sa tiež vyskytuje veľa pacientov s preležaninami.
Vyhodnotenie rizika a závažnosti[4][6][upraviť | upraviť zdroj]
Riziko preležanín sa dá odhadnúť na základe celkového stavu pacienta.
Riziko vzniku dekubitu podľa Nortonovej škály:[upraviť | upraviť zdroj]
| Body | Schopnosť
spolupráce |
Vek
roky |
Stav pokožky | Ochorenia
podľa závažnosti |
Telesný stav | Stav vedomia | Aktivita | Pohyblivosť | Inkonti-
nencia |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 4 | úplná | do 10 | normálna | žiadne | dobrý | dobrý | chodí | úplná | nie je |
| 3 | malá | do 30 | ľahko zmenená | diabetes,anémia, horúčka, kachexia,
cievne ochorenia, obezita, karcinóm |
zhoršený | apatia | chodí s
doprovodom |
čiastočne
obmedzená |
občasná |
| 2 | čiastočná | do 60 | stredné zmeny | diabetes,anémia, horúčka, kachexia,
cievne ochorenia, obezita, karcinóm |
zlý | zmätený | sedí | veľmi
obmedzená |
väčšinou
močová |
| 1 | žiadna | nad 60 | ťažké zmeny | diabetes,anémia, horúčka, kachexia,
cievne ochorenia, obezita, karcinóm |
veľmi zlý | bezvedomie | upútaný
na lôžko |
žiadna | moču a
stolice |
Vyhodnotenie: zvýšené nebezpečenstvo vzniku dekubitov je u chorého, ktorý dosiahol menej ako 25 bodov (čím menej bodov, tým väčšie riziko!)
Klasifikácia NPUAP pre hodnotenie závažnosti preležanín[upraviť | upraviť zdroj]
(NPUAP – National Pressure Ulcer Advisory Panel)
Závažnosť preležaniny sa dá väčšinou odhadnúť podľa jej vzhľadu. Spočiatku ide len o začervenanie kože v ohrozenom mieste, neskôr sa vytvorí podliatina alebo pľuzgier a nakoniec vredový defekt, ktorý môže zasahovať až na kosť.
- I. stupeň: neblednúca hyperémia (zvýšené prekrvenie) – ostro ohraničené začervenanie kože, ktoré nevybledne ani po uvoľnení pôsobenia tlaku. Koža nie je porušená, je zdurená, bolestivá (sú prítomné poruchy mikrocirkulácie bez porušenia celistvosti kožného krytu)
- II. stupeň: čiastočná strata vrstiev kože – epidermy až dermy, prejavuje sa ako plytký vred s ružovočervenou spodinou bez povlaku, alebo pľuzgier naplnený seróznou tekutinou. Ide o poruchy mikrocirkulácie s defektom povrchovej vrstvy kože a čiastočne podkožia,
- III. stupeň: vredový defekt, zasahujúci do tukovej a svalovej vrstvy, jedná sa o poškodenie všetkých vrstiev kože až po svalovú fasciu. Otvor v koži je podstatne menší, ako defekt v hĺbke. Takýto dekubit je vstupná brána infekcie. Býva potrebná chirurgická liečba,
- IV. stupeň: strata kože v celej hrúbke, tiež podkožného tkaniva a svaloviny. Infekčná nekróza (odumretie tkaniva) postihuje periost (okosticu), kosti a kĺby. Prítomná je hnisavá sekrécia, rana môže byť príčinou septického stavu.
- neklasifikovateľný stupeň / neznáma hĺbka poškodenia: poškodenie kože, kedy sa nedá určiť hĺbka dekubitu, spodina je pokrytá escharou.
- podozrenie na poškodenie hlbokých tkanív: neporušená koža je purpurová, tmavočervená, alebo pokrytá krvavým pľuzgierom, hlboké tkanivo môže byť nekrotické.
Liečba a ošetrovanie preležanín[4][7][upraviť | upraviť zdroj]
Lokálna liečba[upraviť | upraviť zdroj]
Je základom ošetrovania preležanín. V prevencii aj liečbe je nevyhnutné polohovanie pacienta – aktívne alebo pasívne, tak, aby tlak na kožu a podkožie proti podložke nepôsobil trvalo na jednom mieste. Alternatívou je použitie antidekubitných matracov, ktoré sú rozdelené na segmenty, ktoré sa striedavo nafukujú kompresorom – miesto tlaku podložky sa tak neustále mení. Ohrozené miesta musia byť udržané v suchu a čistote. Ak sa vytvorí defekt na koži (pľuzgier alebo začínajúci vred), aplikuje sa neadhezívne krytie, prípadne hydrokoloidný prípravok, podľa rozsahu rany alginátový prípravok. Ak v mieste preležaniny vznikne vred na koži a v podkoží, možno použiť aj obväz, impregnovaný aktívnym uhlím a striebrom a prípravky na vlhké hojenie rán. Pri hlbokej nekróze (odumieraní) tkaniva je nevyhnutné chirurgické odstránenie nekrotickej hmoty a potlačenie infekcie antibiotikami. Do úvahy prichádza enzymatické čistenie rany. Rana musí byť sterilne prekrytá. Príliš časté preväzy väčšinou vedú ku kontaminácii rany a predĺženiu hojenia. Výhodou sú priehľadné krycie materiály, ktoré umožňujú kontrolu rany bez preväzovania. Novšou možnosťou v liečbe je použitie negatívneho tlaku (VAC – vacuum assisted closure) na princípe rovnomerného pôsobenia podtlaku. Podtlak odstraňuje z rany prebytočnú tekutinu, redukuje opuch, rozširuje novo sa vytvárajúce kapiláry, prípadne odstraňuje z rany infekčný agens.
Celková liečba[upraviť | upraviť zdroj]
Je zameraná na zlepšenie celkového zdravotného stavu pacienta. Ide o starostlivosť o všetky systémy organizmu, ktoré sa určitou mierou podieľajú na procese hojenia chronickej rany. Táto liečba je aplikovaná na základe ordinácie lekára. Jej dôležitou súčasťou je dostatok vhodnej stravy a tekutín, podpora prekrvenia ohrozených tkanív, pri pokročilých preležaninách aj antibiotiká na liečbu infekcie.
Prognóza[4][upraviť | upraviť zdroj]
Prognóza pacientov s dekubitom je závislá na všetkých faktoroch, ktoré vznik dekubitov podmieňujú a rovnako aj na ošetrovateľskej starostlivosti. Prioritné je preto najmä zlepšenie celkového zdravotného stavu pacienta komplexnou liečbou. Najlepšiu prognózu majú spolupracujúci pacienti v dobrej psychickej a fyzickej kondícii, najhoršiu pasívne ležiaci, prípadne osoby v bezvedomí, polymorbídni, dehydratovaní a podvyživení pacienti v celkovo zlom zdravotnom stave.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ preležanina. In: Krátky slovník slovenského jazyka 4 : Pravidlá slovenského pravopisu [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, [cit. 2022-06-10]. Dostupné online.
- ↑ dekubit, dekubitus. In: Ortograficko-gramatický slovník : Slovník súčasného slovenského jazyka : Slovník cudzích slov (akademický) [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, [cit. 2022-06-10]. Dostupné online.
- ↑ Prevencia intertriga a dekubitov [online]. Martin: Jesseniova lekárska fakulta UK, [cit. 2022-06-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta s dekubitom [online]. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, 1.1.2019, [cit. 2022-06-08]. Dostupné online.
- ↑ KOPAL, Tomáš. Manažment pacienta s dekubitom. Via Practica (Solen), 2006, roč. 3, čís. 9, s. 409-415. Dostupné online [cit. 2022-06-09].
- ↑ Stupnice dle Nortonové [online]. [Cit. 2022-06-08]. Dostupné online.
- ↑ KRÁĽOVÁ, Eva; KULAŠNÍKOVÁ, Zuzana. Možnosti terapie a prevencie dekubitov. Praktické lekárnictvo (Solen), 2013, roč. 3, čís. 2, s. 51-54. Dostupné online [cit. 2022-06-09].
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Preležanina
Commons ponúka multimediálne súbory na tému