Preslav (Bulharská ríša)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Poloha mesta na mape Bulharska
Ruiny kostola

Preslav (bulh. Преслав) je archeologická lokalita a rezervácia, tvorená ruinami historického hlavného mesta Bulharskej ríše. Nachádza sa v severovýchodnom Bulharsku, v Šumenskej oblasti, v susedstve mesta Veliki Preslav, ktoré však nie je s pôvodným stredovekým Preslavom fyzicky identické, pretože bolo založené ako nové sídlo.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Preslav má slovanský pôvod a preto sa predpokladá, že vznikol ako slovanská osada. Pre blízkosť Plisky, hlavného mesta ríše, postupne narastal význam osady, ktorá bola začiatkom 9. storočia opevnená. Význam mestečka narástol po jeho ustanovení za nové hlavné mesto počas vlády Simeona v roku 893. Centrom ríše bolo do roku 972, kedy sa centrum Bulharskej ríše presunulo do Ochridu. V Preslave bolo počas vrcholného obdobia ríše postavených viacero chrámov a stavieb, dokumentujúcich kresťanské smerovanie Bulharska. Mesto bolo centrom politiky a diplomacie, ale aj kultúry, literatúry a výtvarného umenia.

Skazu mestu prinieslo jeho obsadenie kyjevským kniežaťom Svjatoslavom, ktorý počas bojov s Byzanciou mesto spustošil a vyraboval. Postupný úpadok ríše už neumožnil obnovenie niekdajšej slávy mesta a to pomaly pustlo. Obnovenie významu nastalo počas Druhej bulharskej ríše, no po jej zániku a ovládnutí územia Osmanmi mesto zaniklo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veliki Preslav na anglickej Wikipédii.

Súradnice: 43°09′11″S 26°48′55″V / 43,153124°S 26,81531°V / 43.153124; 26.81531