Preteky na vozoch ťahaných párom mulov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vozataj preteká na voze (dvojkolesovom) ťahanom párom mulov, čiernofigúrová amfora, cca 500 – 480 pred Kr.

Preteky na vozoch ťahaných párom mulov alebo apéné (od starogr. απήνη – apéné) boli súťažnou jazdeckou disciplínou v starovekom Grécku.[1][2]

Na 70. olympijských hrách v roku 500 pred Kr. boli do programu jazdeckých súťažných disciplín zaradené preteky na vozoch ťahaných párom mulov.[3] Pausanias uvádza, že preteky štvorkolesových vozov ťahaných mulmi neboli starou jazdeckou disciplínou a u divákov boli neobľúbené, lebo muly boli v očiach Éliďanov nepekné, opovrhnutiahodné zvieratá, nad ktorými spočívala pradávna kliatba.[4] Pre tento divácky nezáujem boli už na 84. hrách v roku 444 pred Kr. zrušené.[2][3]

Preteky na vozoch ťahaných párom mulov prebiehali na hipodróme (hippodromos), ktorý sa nachádzal pravdepodobne južne od štadióna, v rovine rieky Alfeios.[5] Podľa Pausania ležal neďaleko od budovy hellanodikov.[6] Tvoril ho veľký obdĺžnik zakončený na užších stranách oblúkmi. Trať bola po dĺžke rozdelená nízkym múrom. Na jeho začiatku stála bronzová socha Hippodameie a na konci vysoký stĺp. Štartovalo sa na západnej strane a cieľ bol pred tribúnou hellanodikov. Pri obrátke na východnej strane stál okrúhly oltár Taraxippa, obávaného „Strašiaka koní". Veľkosť olympijského hipodrómu je neznáma, lebo rieka Alfeios jeho pôdu pri záplavách a zmenách svojho koryta, buď pohltila bahnom alebo odniesla do mora.[7]

O veľkosti hipodrómov z pred rímskeho obdobia je známe len málo.[8] Jeden okruh meral približne 823 – 914 m. Pri výpočtoch sa vychádzalo pritom z Pindarových výrazov dodekandromos (12 tratí, alebo okruhov) a dodekagnamptos (dvanásť obrátok), ktoré zazneli v jeho básňach pri opise pretekov a do úvahy sa vzali hlavne rozmery Konského námestia v Istanbule, bývalého Hippodromu, miesta, kde byzantskí cisári organizovali jazdecké preteky. Dĺžka trate merala tak pri pretekoch na vozoch (so záprahom koní) približne 13,5 km.[9]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 248/.
  2. ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,9,1.
  3. ↑ a b Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 156.
  4. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,9,2.
  5. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 66-602-22-8.6. S. 575 vysvětlivky.
  6. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 66-602-22-8.6. S. 474.
  7. ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 48/.
  8. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 231.
  9. ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 157-158.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Preteky_na_vozoch_ťahaných_párom_mulov&oldid=6719137“