Priehybský potok (prítok Oľchovca)
| Priehybský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Bardejov |
| Obec | Cigeľka |
| Prameň | Busov |
| - poloha | Priehyba |
| - výška | 800 m |
| - súradnice | 49°25′18″S 21°06′17″V / 49,4217°S 21,1046°V |
| Ústie | Oľchovec |
| - poloha | Cigeľka |
| - výška | 481 m |
| - súradnice | 49°24′09″S 21°08′36″V / 49,4026°S 21,1433°V |
| Dĺžka | 3,8 km |
| Hydrologický identifikátor | 4-30-09-2062 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Priehybský potok[1] je potok v regióne Šariš, v juhozápadnej časti územia obce Cigeľka v okrese Bardejov v Prešovskom kraji. Je pravostranným prítokom Oľchovca v povodí Kamenca; má dĺžku 3,8 km. Hydrologický identifikátor: 4-30-09-2062. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologická oblasť Nízke Beskydy, geomorfologický celok Busov[2].
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v nadmorskej výške 800 m n. m. na východnom svahu vrchu Priehyba s nadmorskou výškou 861 m n. m. v juhozápadnom kúte obecného územia Cigeľka v lesnom extraviláne v okrese Bardejov, v geomorfologickom celku Busov.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie juhovýchodným smerom neďaleko od štátnej slovensko-poľskej hranice, preteká lesným extravilánom, ľavým brehom obmýva les Bukovina, ľavým brehom obmýva les Košarisko, les postupne stráca svoj charakter a mieša sa s trvalým trávnatým porastom, preteká cez les aj pasienok aj pole s rovnakým názvom Priehyba, pravým brehom obmýva les aj sad Podslavné, ľavým brehom obmýva les Lán, na južnom okraji obce Cigeľka vteká do intravilánu a v susedstve žriedla minerálnej vody Cigeľka ústi do Oľchovca ako jeho pravostranný prítok. Priehybský potok nemá prítoky.[3][4]
Priehybský potok pramení, preteká a ústi v juhozápadnej časti extravilánu obce Cigeľka v okrese Bardejov v Prešovskom kraji, v geomorfologickej oblasti Nízke Beskydy, v geomorfologickom celku Busov[5].
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Motivácia pomenovania vodného toku Priehybský potok na území obce Cigeľka má pôvod v názve vrchu Priehyba , na svahoch ktorého pramení a tečie. Z toponyma Priehyba vo význame horské sedlo, zníženina v rámci chrbta alebo hrebeňa rozšírením o formant -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Priehybský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Najstaršie listinne zachované názvy obce Cigeľka sú doložené: 1414 v podobe Checleuagasa a 1492 v podobe Czygloka[7].
Hydronymum Priehybský potok bolo štandardizované v roku 1990[8]. V čase štandardizačného procesu názvu vodného toku existovali dve hydronymá s rovnakým homonymným názvom Priehybský potok v kategórii slovenskej hydronymie.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-01-30].
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-02-01]
- ↑ Priebeh vodného toku Priehybský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-01-31].
- ↑ Geografické názvy okresu Bardejov A23. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-259/1992 zo 16.6.1992. 89 s. S. 19, 66, 70, 71. ISBN 80-900509-5-6.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 128. 079-902-87
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 136, 142.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 525 s. 1, s. 268.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. ISBN 80-85164-17-5.