Pripiať (mesto)
| Pripiať (Прип'ять – Prypiať) | ||
| mesto | ||
 Pohľad na jadrovú elektráreň Černobyľ z mesta Pripiať
| ||
|
||
| Oficiálny názov: Прип'ять – Prypiať | ||
| Štát |  Ukrajina
| |
|---|---|---|
| Oblasť | Kyjevská oblasť | |
| Nadmorská výška | 120 m n. m. | |
| Súradnice | 51°24′20″S 30°03′25″V / 51,40556°S 30,05694°V | |
| Obyvateľstvo | 0 (2025) | |
| - pred evakuáciou | 49 360 (1986) | |
| Vznik | 1970 | |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | |
  Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| ||
 Poloha mesta v Európe
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Pripyat | ||
| Webová stránka: www.pripyat.com | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Pripiať (ukr. Прип'ять – Prypiať; rus. Припять – Pripiať) je opustené mesto, tzv. „mesto duchov“ na severe Ukrajiny (Kyjevská oblasť), blízko hraníc s Bieloruskom. Nachádza sa len niekoľko kilometrov od jadrovej elektrárne Černobyľ.
Mesto bolo budované od leta 1970 ako sídlo pre približne 50 000 obyvateľov a zamestnancov, ktorí pracovali v jadrovej elektrárni Černobyľ. Po Černobyľskej havárii bolo v roku 1986 evakuované a navždy opustené.
Jadrová havária
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne to bolo „mesto mladých“ - hlavne pracovníkov jadrovej elektrárne Černobyľ, vekový priemer obyvateľov bol menej ako 30 rokov. Po havárii v jadrovej elektrárni Černobyľ, ktorá sa odohrala 26. apríla 1986 o 1:23:58 ráno miestneho času (UTC+3), sa ako keby zastavil čas. Veľká havária sa udiala v štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ-4). Došlo ku katastrofálnej parnej explózii, ktorá vyústila v požiar, sériu ďalších explózií a roztaveniu jadra reaktora. Ľudia, ktorí žili v meste Pripiať, ani netušili, že len pár kilometrov od nich sa stala najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva. Radiačnú záťaž obyvateľstva Pripjati ešte zhoršilo pekné počasie, ktoré v tých dňoch panovalo. Ľudia trávili veľa času pod holým nebom, boli naľahko oblečení a mali otvorené okná, čím sa kontaminácia ostala aj do budov. Len zopár rodín pracovníkov elektrárne 4. bloku dostalo od nich informácie o opatreniach, ktoré mali urobiť pre pokles rizika pre svoje zdravie. Na druhý deň sa ešte o ničom nevedelo, prvé novinky sa dostávali pomaličky na povrch a ZSSR vláda nariadila okamžitú evakuáciu. 27. apríla 1986 v popoludňajších hodinách začala evakuácia celého mesta, ľudia si pobrali len tie najdôležitejšie veci a zásoby na 2 až 3 dni, pretože si na základe informácie vyhlásenej rozhlasom mysleli, že sa domov ešte vrátia.
Evakuácia trvala skoro 2 dni. Ľudia nesmeli odísť vlastnými autami, na evakuáciu boli použité autobusy dočasne stiahnuté z MHD Kyjeva (a po evakuácii bez akejkoľvek snahy odstrániť rádioaktívne zamorenie zase vrátené do prevádzky).[1] Nesmeli si vziať so sebou domáce zvieratá. Bol vypnutý plyn, voda, diaľkové vykurovanie a elektrina. Mestom začali prechádzať špeciálne milicionárske (vojenské) jednotky a dohliadali, ako odchádzajú kolóny autobusov a nákladných áut. Evakuácia mala byť pôvodne len na tri dni, vláda ZSSR však obyvateľom mesta klamala a vedela, že to je navždy. Podľa iných zdrojov prebehli po evakuácii pokusy mesto dekontaminovať, aby sa doň obyvatelia mohli vrátiť. Radiácia po dekontaminácii však nepoklesla dostatočne.
Pár dní po tragédii sovietske úrady poverili určitých ľudí zmeraním výšky rádioaktivity v meste aj blízko elektrárne. Prístroje ukazovali extrémne vysoké čísla, dokonca niekedy sa rádioaktivita nedala ani namerať, pretože pre takú vysokú rádioaktivitu prístroje neboli stavané. Napriek tomu sa stalo dočasným sídlom pracovníkov odstraňujúcich následky havárie.
Mnoho obyvateľov mesta zomrelo na choroby z ožiarenia, zvyšok sa presťahoval, najmä do Kyjeva a Slavutiča - nového mesta vybudovaného po Černobyľskej havárií, asi 50 km od Pripiati na východ.
Keď mesto „zomrelo“, malo necelých 16 rokov (stavať sa začalo v lete 1970). Od 1. mája 1986 v ňom mal byť otvorený zábavný park, ktorého dominantou viditeľnou aj z diaľky bolo ruské koleso.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Dnes je Pripiať „mesto duchov“: mŕtva, neobývaná zóna, z domov a občianskej vybavenosti sú ruiny. Zóna je dnes chránená vojakmi, pretože po havárii sa tam začalo rabovať, aby zabránili rabovaniu, celú zónu zabezpečili. V dnešnej dobe je to chránená oblasť. Všetky dvere sú otvorené, aby sa znížilo riziko pre návštevníkov. Mesto je stále zamorené, predovšetkým céziom. Bude musieť uplynúť najmenej 150 rokov od havárie, pokiaľ rádioaktivita klesne na úroveň, ktorá neškodí. Dnes je možné sa na niektorých miestach zdržiavať určitý čas, záleží od zamorenia. Ak zamorenie ustúpi, potom bude možné napríklad zvyšky mesta zbúrať a postaviť mesto nové. V posledných rokoch silnejú snahy o vybudovanie skanzenu z tohoto mesta - ako večná výstraha pred ľudskou nezodpovednosťou a neúctou k prírodným zákonom.
Aj po vyše 35 rokoch od tejto veľkej tragédie ešte stále v tomto meste nájdete všetko presne tak, ako to bolo pred ňou.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pripiať (mesto)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Stránka vytvorená bývalými obyvateľmi mesta (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pripjať (město) na českej Wikipédii.
- ↑ HIGGINBOTHAM, Adam. Polnoc v Černobyle. [s.l.] : Ikar, 2019. ISBN 978-80-551-7490-7. (po anglicky)