Proseminár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Proseminár (z lat. proseminare – rozsievať[pozn 1]) je forma výučby na vysokej škole (najmä v humanitných odboroch[7]), ktorej účelom je uviesť študentov do problematiky štúdia danej disciplíny. Ide o prípravný seminár, ktorý má pomôcť novonastúpivším študentom osvojiť si vedomosti, zručnosti a návyky potrebné na zvládnutie náročnejších úloh v ďalších formách výučby (najmä na seminároch), naučiť sa základné metódy a techniky samostatnej práce a štúdia.[8][9][10][11]

Ako proseminár sa tiež (v andragogike) označuje vzdelávacia metóda obdobná semináru, ktorú autori terminologického slovníka Výchova a vzdelávanie dospelých (2000) charakterizujú nasledovne: „úvodom odznejú 2 – 3 referáty na vopred zadanú tému, pričom sa nevyžaduje ich vzájomná koordinovanosť. Témy si volia samotní účastníci a majú obyčajne kompilačný charakter. Môžu mať aj doplnkový charakter voči predchádzajúcej prednáške (prednáškam) a preto ide zväčša o prehľady údajov, sumarizáciu istých názorov, informáciu o najnovšej lit. a o dostupných prameňoch ap.“[7]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V prenesenom význame rozplemeňovať, rozmnožovať;[1] utvorené z pro- (pred; namiesto)[2][3] + seminare (siať; prenesene: plodiť)[4] Je nutné dodať, že seminarium ako výraz týkajúci sa školského prostredia pochádza až zo stredovekej latinčiny, pričom v danom období označoval učebný ústav (najmä) pre kňazov (pozri kňazský seminár). Pôvodný (klasický) význam substantíva seminarium (t. j. semenisko, štiepnica, škôlka) ale už antickí autori používali v obraznom a prenesenom význame (napr. Cicero quasi seminarium rei publicae, seminarium Catilinar(i)um, Livius seminarium militum, equites seminarium senates).[5] Do češtiny bolo slovo prebraté cez nemčinu (Seminar).[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pražák, Josef M.; Novotný, František; Sedláček, Josef, edi. (1980), „prō-sēminō“, Latinsko-český slovník, 2. (L – Z) (19. vyd.), Praha: Státní pedagogické nakladatelství, str. 338, OCLC 320154857 
  2. Rejzek, Jiří, ed. (2001), „pro-“, Český etymologický slovník, Vozice: Leda, str. 502, ISBN 8085927853 
  3. Pražák, Josef M.; Novotný, František; Sedláček, Josef, edi. (1980), „prō“, Latinsko-český slovník, 2. (L – Z) (19. vyd.), Praha: Státní pedagogické nakladatelství, str. 315, OCLC 320154857 
  4. Pražák, Josef M.; Novotný, František; Sedláček, Josef, edi. (1980), „sēminō“, Latinsko-český slovník, 2. (L – Z) (19. vyd.), Praha: Státní pedagogické nakladatelství, str. 451, OCLC 320154857 
  5. Pražák, Josef M.; Novotný, František; Sedláček, Josef, edi. (1980), „sēminārium“, Latinsko-český slovník, 2. (L – Z) (19. vyd.), Praha: Státní pedagogické nakladatelství, str. 451, OCLC 320154857 
  6. Rejzek, Jiří, ed. (2001), „seminář“, Český etymologický slovník, Vozice: Leda, str. 567, ISBN 8085927853 
  7. a b Ďurič, Ladislav; Hotár, Viliam S.; Pajtinka, Ľubomír, edi. (2000), „proseminár“, Výchova a vzdelávanie dospelých : andragogika : terminologický a výkladový slovník (1. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, str. 375, ISBN 8008028149 
  8. „proseminár“, Pedagogická encyklopédia Slovenska, 2. (P – Ž), Bratislava: Veda, 1985, str. 140-141, OCLC 165864997 
  9. Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008), „proseminár“, Veľký slovník cudzích slov (5. vyd.), Bratislava: SAMO, ISBN 9788089123070 
  10. Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „proseminár“, Slovník cudzích slov (akademický) (2. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 8010003816, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=proseminár&s=exact&c=D343&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8 
  11. Průcha, Jan; Veteška, Jaroslav (2014), „proseminář“, Andragogický slovník (2. vyd.), Praha: Grada, ISBN 9788024747484 

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]