Provincia 16 spišských miest

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Provincia 16 spišských miest (nem. Provinz der 16 Zipser Städte) bol samosprávny celok spišských miest v rokoch 17781876.

Vznikol po reinkorporácii miest spišského zálohu v roku 1772. Uhorská kráľovná Mária Terézia rozhodnutím z 5. 6. 1778 potvrdila týmto mestám staré privilégiá a štatútom im určila vlastnú samosprávu. K trinástim spišským mestám, ktoré tvorili v období zálohu Provinciu 13 spišských miest pripojila Starú Ľubovňu, Podolínec a Hniezdne, čím vznikla Provincia 16 spišských miest so sídlom v Spišskej Novej Vsi.

V politických záležitostiach bola Provincia priamo podriadená Uhorskej miestodržiteľskej rade, v hospodárskych a finančných otázkach Uhorskej kráľovskej komore. Na čele Provincie stál volený gróf (v správe mu pomáhali traja prísediaci, notár a právny zástupca), mala provinčný súd s právom meča, vlastný erb a pečať. Jednotlivé mestá si volili richtára, prísažných, notára a mestskú radu.

Jozefínskymi reformami bola Provincia 16 spišských miest v apríli 1785 začlenená do Košického dištriktu a 1. 11. 1785 do Spišskej župy. V októbri 1791 sa v súvislosti so zrušením reforiem Jozefa II. osamostatnila.

V roku 1849 bol provinčný gróf menovaný na vládneho komisára, čím sa Provincia zmenila de iure na Vládny komisariát 16 spišských miest. Bachovský absolutizmus zrušil Provinciu (Vládny komisariát) a zlúčil ju so Spišskou župou.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]