Prvá kríza v Taiwanskej úžine

Prvá kríza v Taiwanskej úžine (TZ : 九三炮戰; ZZ : 九三炮战; pchin-jin : jiǔ sán pào zhán ; česká transkripcia : ťiu-san pchao-čan ) bol ozbrojený konflikt, ktorý sa odohral 1. mája 1955 medzi Čínskou ľudovou republikou (ČĽR) a Čínskou republikou na Taiwane o strategicky položené ostrovy v Taiwanskej úžine.

V roku 1949, keď komunisti pod vedením Mao Zedonga (Mao Ce-tunga) upevnili svoje postavenie na pevninskej Číne, boli Čankajšek a Kuomintangská armáda nútení stiahnuť sa na ostrov Taiwan, Peskadorské ostrovy a na odľahlé ostrovy Ťin-men Ma-cu. Avšak spory o nadvládu nad celou Čínou medzi Komunistickou stranou Číny a nacionalistickým Kuomintangom nadalej pretrvávali.^[1]

Konflikt

Na začiatku roku 1950 prezident Harry Truman uviedol, že Spojené štáty zostanú neutrálne vo veciach týkajúcich sa Taiwanskej úžiny. Avšak vypuknutie Kórejskej vojny v polovici roku 1950 zkomplikovalo záležitosti. Udržiavanie mieru v Taiwanskom prielive sa stalo prioritou Spojených štátov, pretože okupácia Taiwanu ČĽR by predstavovala hrozbu pre bezpečnosť amerických síl bojujúcich v Kórei. Truman následne poslal Siedmu flotilu do úžiny v márnom pokuse zabrániť konfliktu medzi oboma stranami.^[2]

Krátko po nástupe do funkcie v januári 1953 prezident Dwight Eisenhower v reakcii na koniec kórejskej vojny zrušil námornú blokádu USA na Taiwane. S odstránením americkej vojenskej prítomnosti v Taiwanskej úžine Čankajšek zintenzívnil svoje úsilie o opätovné získanie kontroly nad Čínou. Počas augusta 1954 povolil presun vojsk na nacionalistické ostrovy Quemoy a Mazu. Odstránenie blokády a následné zvýšené aktivity nacionalistov sa javili Maovi ako príležitosť „oslobodiť Taiwan“ a 3. septembra 1954 začala Čínska ľudová oslobodenecká armáda (ČLOA) bombardovať okupované pobrežné ostrovy.^[3]

Koncom roku 1954 a začiatkom roku 1955 sa situácia v úžine zhoršila, čo prinútilo vládu USA k rokovaniu. V januári 1955 americký kongres schválil „Formozskú rezolúciu“ a vláda USA potom oznámila svoje odhodlanie brániť Taiwan proti komunistickému útoku, ale nešpecifikovala územie zahrnuté v jeho obrannom obvode. Výmenou za súkromný sľub obhajovať Jinmen a Mazu Čankajšek súhlasil so stiahnutím svojich jednotiek z ostrovov Dachen.^[1] Pod hrozbou americkej sily a prostredníctvom dvojstranných rokovaní s Čínou ČĽR ustúpila a ukončila odstreľovanie tak Dachen ostrovov, ktoré získala pod svoju kontrolu, ako aj ostrovov Quemoy a Mazu.^[4]

Referencie

↑ ^a ^b LENHART, Erik. Príčiny vzniku čínsko-taiwanskej otázky a vývoj v Taiwanskej úžine do 60-tych rokov 20-teho storočia. Slovenská politologická revue, 2009, čís. 2, s. 56–82. Dostupné online [cit. 2024-04-26]. ISSN 1335-9096. (Slovak)
↑ TSANG, Steve. War or Peace Across the Taiwan Strait. London : Palgrave Macmillan UK, 2004. Dostupné online. ISBN 978-1-349-51776-3. S. 1–18.
↑ QIMAO, Chen. The Taiwan Strait Crisis: Its Crux and Solutions. Asian Survey, 1996, roč. 36, čís. 11, s. 1055–1066. Dostupné online [cit. 2024-04-26]. ISSN 0004-4687. DOI: 10.2307/2645635.
↑ Dangerous Strait: The U.S.-Taiwan-China Crisis. [s.l.] : Columbia University Press, 2005-03-24. Dostupné online. ISBN 978-0-231-50963-3. DOI:10.7312/tuck13564/html (po anglicky)

Pozri aj

Príčiny štvrtej krízy na taiwanskej úžine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku První krize v Tchajwanské úžině na českej Wikipédii.

[:1-1] LENHART, Erik. Príčiny vzniku čínsko-taiwanskej otázky a vývoj v Taiwanskej úžine do 60-tych rokov 20-teho storočia. Slovenská politologická revue, 2009, čís. 2, s. 56–82. Dostupné online [cit. 2024-04-26]. ISSN 1335-9096. (Slovak)

[2] TSANG, Steve. War or Peace Across the Taiwan Strait. London : Palgrave Macmillan UK, 2004. Dostupné online. ISBN 978-1-349-51776-3. S. 1–18.

[3] QIMAO, Chen. The Taiwan Strait Crisis: Its Crux and Solutions. Asian Survey, 1996, roč. 36, čís. 11, s. 1055–1066. Dostupné online [cit. 2024-04-26]. ISSN 0004-4687. DOI: 10.2307/2645635.

[4] Dangerous Strait: The U.S.-Taiwan-China Crisis. [s.l.] : Columbia University Press, 2005-03-24. Dostupné online. ISBN 978-0-231-50963-3. DOI:10.7312/tuck13564/html (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]