Preskočiť na obsah

Prírodná rezervácia Prielom Bielej vody pod Krempachmi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prírodná rezervácia Prielom Bielej vody pod Krempachmi
(Rezerwat przyrody Przełom Białki pod Krempachami)
prírodná pamiatka – prielom rieky
Prírodná rezervácia Prielom Bielej vody
Štát Poľsko Poľsko
Región Malopoľské vojvodstvo
Okres Powiat nowotarski
Obec Krempachy
Pohorie Pieniny
Súradnice 49°25′44″S 20°07′44″V / 49,428889°S 20,128889°V / 49.428889; 20.128889
Wikimedia Commons: Przełom Białki
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prírodná rezervácia Prielom Bielej vody pod Krempachmi (poľ. Rezerwat przyrody Przełom Białki pod Krempachami) je riečny kaňon na rieke Biela voda (poľ. Białka) nachádzajúca sa na okraji poľskej časti Pienin na okraji historického regiónu Poľský Spiš (poľ. Polski Spisz) pri obciach Krempachy a Nová Belá (poľ. Nowa Biała) v Malopoľskom vojvodstve v Poľsku. Má priznaný štatút prírodnej rezervácie.[1][2][3][4][5][6]

Prielom Bielej vody sa nachádza v blízkosti obce Krempachy na západnom okraji Poľského Spiša.[1][3][5] Prielom tvorí krátky kaňon medzi dvoma osamotenými vápencovými skalami, geomorfologicky patriacimi pod Pieniny, ktoré sa nazývajú Obłazowa (670 m.n.m.) a Kramnica (683 m.n.m.).[1][2][3][5] Celková dĺžka prielomu je približne 100 – 150 metrov.[1][2][3][5]

Výška skaly Obłazowa je približně 47 metrov a Kramnica dosahuje výšky približně 65 metrov od zeme.[2][3] Okrem Obłazowej a Kramnice sa v blízkosti nachádzajú ešte dve menšie skaly.[2]

Oblasť má krasový charakter.[1][3][6] Dno rieky je tvorené prevažne žulovými úlomkami, ktoré sú na toto miesto doplavené z oblasti Vysokých Tatier.[3]

Prvá prírodná rezervácia bola na mieste vyhlásená už v roku 1931 na ploche 7,5 ha.[2][3][4][6] V roku 1959 bol jej štatút potvrdený a plocha ochrany sa zvýšila na 8,51 ha.[1][2][3][4][5][6] Oblasť patrí aj do chráneného územia pod záštitou NATURA 2000 – Dolina Białki.[4] Dôvodom ochrany je samotný prielom rieky, ako aj obidve vápencové skaly, ochrana miestnych skalných rastlinných spoločenstiev a reliktného borovicového porastu.[1][3][4][6]

Okrem borovíc tu zo stromov rastú aj smrky, jedle a buky, z nižších rastlín sa tu vyskytuje viac ako 400 druhov z ktorých je približne 20 chránených.[1][3][4]

V skale Obłazowa sa nachádza aj rovnomenná jaskyňa, v ktorej sa našli vzácne archeologické a paleontologické nálezy vrátane bumerangu z mamutieho klu, ktorý sa datuje až do obdobia niekoľko desiatok tísíc rokov pred naším letopočtom.[1][2][3][4] Dĺžka jaskyne je prbližne 9 metrov.[2][3] Jaskyňa nie je prístupná.[2]

Pri západnej strane skaly Obłazowa prechádza územím rezervácie modrá turistická značka.[1] V blízkosti skaly sa nachádza aj miesto na parkovanie.[1] Lezenie na samotné skaly je zakázané.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]