Psychologizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Psychologizmus je redukovanie na psychológiu alebo jej vyhlasovanie za základ. V logike znamená psychologizmus nahradzovanie logických postupov psychologickými. Psychologizmus tu vzišiel z pôdy asociatívnej psychológie: nevyhnutnosť logických zákonov vidí v bezprostredných asociáciách vedomia. Súdy a úsudky považuje za vedomú syntézu predstáv, realivanú v živom procese myslenia. Tieto útvary sú čo do podstaty subjektívne, objektívnymi sú podľa subjektivizmu iba čo do jazykovej formy, ktorá je vonkajšia vzhľadom na akty mysle. Keďže myslenie a jazyk nie sú totožné, logika ako veda o technike myslenia sa nemusí obmedzovať na výskum jazykovych foriem myslenia.

Logika je podľa psychologizmu časťou teórie poznania. Psychologizmus sa postavil proti matematizácii logiky a matematickej logike ako takej.

Názory[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Václava Černíka psychologizmus i logicizmus sa pohybujú v zajatí jednej a tej istej antinómie: tam, kde skúmajú myslenie ako činnosť, chápu ho len ako predmet psychológie a tam, kde skúmajú výsledok myšlienkovej činnosti, chápu ho len ako predmet formálnej logiky.Psychologizmus hľadá vysvetlenie človeka v jeho psychike. Živému, poznávajúcemu, činnému mysleniu pripisuje iba psychologický status, nechápe alebo popiera jeho logickú povahu.

Psychologizmus je názor, že psychológia je základom celej filozofie, i jej jednotlivých disciplín, osobitne logiky, ako tvrdí Wundt; alebo aj názor, že psychológia je vlastne jediná veda, pretože 'objekty' všetkých vied sú iba určitým spôsobom pochopené pocity a odvodeniny z pocitov (Empifindugs-Abk"mmlinge). Psychologistami tohto druhu sú Mach, Avenarius, Bergson. Proti psychologizmu vystúpila najmä Husserlova fenomenológia.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.