Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Znak paulánov
Kláštor paulánov v Šamoríne

Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly (lat. Ordo minimorum), hovorovo pauláni alebo najmenší bratia, je rímskokatolícky rehoľný rád založený svätým Františkom z Paoly a schválený pápežom Sixtom IV. roku 1474. V minulosti patril k žobravým rádom.

Vznik rádu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne nemali meno, zo začiatku si hovorili Pustovníci sv. Františka z Asissi, neskôr Kajúci pustovníci brata Františka z Paoly. Z túžby po pokore a snahy byť ešte menší ako menší bratia sv. Františka z Assisi (fratres minores) František zaviedol označenie najmenší bratia (fratres minimi).

Bratstvo získalo v roku 1470 štatút diecéznej kongregácie.

Pápež Sixtus IV. schválil rád najmenších bratov bulou zo 17. mája 1474 s vlastným znakom CHARITAS (Božia láska).

Svätý František z Paoly štyrikrát prepracoval regule rádu, posledná verzia bola schválená v roku 1506 a bol v nej definitívne zakotvený sľub trvalého pôstneho života (pôst od mäsa, vajec, mliečnych výrobkov a alkoholu). 

Znaky rádu[upraviť | upraviť zdroj]

Pauláni namiesto obvyklých troch sľubov (sľuby čistoty, chudoby, poslušnosti) skladajú aj štvrtý sľub, ktorý ich zaväzuje k prísnemu pôstu. Nekonzumujú mäso, mlieko, vajcia, či syry, a to ako pokánie za všetkých ľudí, ktorí žijú nestriedmym životom.

Pauláni sa vyznačujú kajúcnym životom a horlivým apoštolátom, ale tiež prísnou telesnou askézou. Príkaz chodiť naboso nie je dodržiavaný za každú cenu, podľa ročného obdobia nosia sandále či topánky.

Do kláštora bolo zakázané vstupovať ženám. Pauláni smeli kláštor opúšťať len v sprievode spoločníka a nesmeli nosiť nič z plátna. Pauláni sa kvôli striktnému dodržiavaniu sľubu chudoby nesmeli peňazí ani dotýkať, k vybavovaniu finančných záležitostí im slúžili obláti.

Pauláni medzi sebou hovorili málo a potichu, v niektorých častiach kláštora bolo dodržiavané prísne silentium. Uplatňoval sa zákaz návštev v celách.

Kvôli pustovníckemu zameraniu sa paulánske konventy nachádzajú skôr ďalej od miest, či ich centier. Napriek tomu sa pauláni venovali duchovnej správe farností, vedeckej činnosti, výučbe na školách a misiám.

Odev[upraviť | upraviť zdroj]

Rehoľný odev paulánov tvorí čierny vlnený habit s veľkou dlhou kapucňou a so škapuliarom siahajúcim po kolená, ktorý je s kapucňou spojený v jeden celok a je prepásaný čiernym cingulom s piatimi uzlami.

Rozšírenie rádu[upraviť | upraviť zdroj]

V čase smrti svätého Františka z Paoly bol rád najmenších bratov rozšírený v Taliansku, Francúzsku, Nemecku, Španielsku a Čechách.

V bývalom Uhorsku vznikol v 18. storočí jediný kláštor paulánov v Šamoríne, ktorý však z dôvodu zrušenia žobravých rádov Jozefom II. nemal dlhé trvanie.

Odlišuj od[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]