Rádiometria (geofyzika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Rádiometria môže byť:

  • rádiometrické metódy (geofyziky), t.j. geofyzikálne metodiky, ktoré stanovujú prítomnosť prírodných rádioaktívnych prvkov v horninách, vode a vzduchu[1], alebo
  • odbor, ktorý sa týmito metódami zaoberá.

Rádiometrické metódy umožňujú stanoviť teplotnú históriu Zeme a súčasný tepelný stav zemského vnútra.

Rádioaktívne prvky sú prirodzene obsiahnuté v horninách, ich koncentrácia sa však líši v dôsledku rozdielov v zložení zemskej kôry. Atómové jadrá rádioaktívnych prvkov sa samovoľne rozpadajú. Tento proces je sprevádzaný vyžarovaním nabitých častíc alebo energie, ktorý sa nazýva rádioaktívne žiarenie. Sú rozoznávané 4 základné typy žiarenia:

Najvýznamnejšími zdrojmi rádioaktivity hornín je prítomnosť draslíka, uránu a tória. Rozpadom U a Th vzniká v horninovom prostredí radón, ktorý sa môže akumulovať v pivničných priestoroch ľudských obydlí.

Základnou metódou geofyzikálnej rádiometrie je meranie gama žiarenia. Energiu žiarenia (intenzita) možno vyjadriť rôznymi jednotkami, najčastejšie jednotkami expozičného príkonu A.kg-1 a dávkového príkonu Gy.s-1. Energiu žiarenia možno vyjadriť v elektrónvoltoch (eV).[2]

Rádiometrické metódy sa často používajú pri geologickom výskume, ložiskovej prospekcii alebo monitorovaní životného prostredia. Pri pozemnom prieskume sa používajú prenosné rádiometre s Geigerovými-Müllerovými trubicami. Pri leteckom prieskume sa používajú špeciálne aparatúry upravené pre použitie v lietadlách.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rádionuklidové metódy [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, [cit. 2012-10-12]. Dostupné online.
  2. a b Pokorný, V., Holbein, M., Lalúch, M., Novosad, J., Rosa, J., Sočes, J., 1987, Baníctvo I. Alfa, Bratislava, s. 45-48