Rakúska mierová služba
Rakúska mierová služba je dobrovoľná, 12-mesačná, verejná inštitúcia bez záujmu o zisk, ktorá sa zaoberá udržiavaním mieru.
Rakúska mierová služba je súčasť neziskovej organizácie „Rakúska zahraničná služba“.
Všeobecné úlohy[upraviť | upraviť zdroj]
Rakúska mierová služba sa zaoberá mnohými úlohami:
- Civilne zvládanie konfliktov bez násilia
- Solidarita voči obetiam
- alternatívna sociálna práca
Pomenovanie vzniklo v Nemecku koncom 50-tych rokov, hlavne kvôli tomu, že po zavedení vojenskej služby evanjelická cirkev v Nemecku vytvorila koncept pacifistického riešenia problémov.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Predchodcovia tejto organizácie boli rôzne mierové organizácie v Amerike, Rakúsku ( v 19.storoci ), Anglicku, Švajčiarsku a v Nemecku.
V čase prvej svetovej vojny vznikli 2 podstatné nápady: nápad internacionálneho sa zmierenia a nápad svetovej sieti dobrovoľných pracovníkov v záujme medzištátneho sa porozumenia. V roku 1920 sa rozširovali spolu s týmito organizáciami aj myšlienky odporu vojenskej služby. V tom čase vzniklo aj mnoho pacifistických organizácií.
Druhá svetová vojna znamenala pre mnohých ľudí s takýmito myšlienkami trest smrti. V čase fašizmu bolo približne 6000 Nemcov odsúdených na smrť, pretože sa vzbúrili proti vojenskej službe.
Po druhej svetovej vojne pomáhali pacifistické organizácie pri zničení mnohých nepriateľských organizácií a prispievali ku vzniku prvých dobrovoľných a mierových spolkov v Nemecku: 1946 - Christlicher Friedensdienst, 1948 – Pac Chóristi, 1949 – Internationale Jugendgemeinschaftsdienste, 1957 – Irene, 1958 – Aktion – Sühnezeichen a iné.
V nasledujúcich rokoch vznikli ďalšie spolky. Tieto umožnili vývoj ďalších mierových služieb:
- Dlhodobé, štátom akceptovane služby (2 až 3 roky, minimálny vek od 21 do 25 rokov)
- Ine dlhodobé služby ( od 6 do 18 mesiacov, minimálny vek: 18 rokov)
- Krátkodobé služby ( od 3 týždňov do3 mesiacov, minimálny vek: 16 rokov)
- Skupinové akcie pre študentov a mladých akademikov
Súhrnom pracovalo v čase medzi r.1945 a koncom 1960-tich rokov zhruba 1 milión väčšinou mladistvých dobrovoľníkov v 200 nacionálnych a internacionálnych organizáciách pre politicky a sociálny mier.
Už vtedy bolo napätie medzi financovaním a nezávislosťou od štatu. Boli ujasnene požiadavky dobrovoľných organizácií: Nezávislosť, dobrovoľnosť a spoločenská etika. V roku 1970 bol založený dobrovoľný spolok pod zášťitou OSN: United Nations Volunteers (OSN- dobrovoľníci). Vedľa jeho popísanej činnosti ako dobrovoľná služba miestneho rozvoja, sa súbežne definovala aj služba mieru, hlavne pre jeho internacionálne zloženie v miestach kde pôsobil.
V 1980-tich rokoch vzniky v Nemecku (vtedy NSR) vzdelávacie inštitúcie pre mierovú službu, predovšetkým pre nenásilné akcie. Vďaka ich spolupráci s tradičnými mierovými službami vzniky mnohé spojenia medzi nacionálnymi a internacionálnymi mierovými prácami. V roku 1981 navrhla Chrostoph Wonneberger a Rainer Eppelmann v NDR spolu s 800 mladistvými sociálnu alternatívu k vojenskej službe v NVA (Nationale Volksarmee) Komunistická Vlada (NDR) bola iného názoru a predstavitelia hnutia boli zatknutí. V ekumenickom procese vývoja hnutia vznikla aj organizácia Shalomdienst (Judaistická mierová služba).
V roku 1989 vznikom spolok pre sociálnu ochranu. Tento spolok mal v plané stvoriť tretiu možnosť mierových služieb popri vojenskej a civilnej službe.
Od roku 1992 existuje v rámci rakúskej zahraničnej služby , vykonať mierovú službu v zahraničí.
Miesta pre výkon služby[upraviť | upraviť zdroj]
Miesta pre výkon služby sa nachádzajú na miestach bývalých vojenských zločinov a ozbrojených konfliktov. V súboroch sa nachádzajú rok uznania miesta pre výkon služby federálneho ministerstva vnútra a federálneho ministerstva pre európske a medzinárodné záležitosti.
- Nanking – John-Rabe-Haus (2008)
- Jeruzalem – Alternative Information Center (1999)
- Jeruzalem – LAW (2001)
- Hirošima – Friedensmuseum Hiroshima (HPCF) (2002)
- Amsterdam – UNITED for Intercultural Action (2002 – 2010)
Zameranie Ázie[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2006 začal prvý rakúsky mierový služobník svoju službu v Hirošime. V Nankingu v Číne bolo v roku 2008 založené miesto pre výkon služby v dome Johana Rabeho, ktorý sa zaoberal Nankinským masakrom v roku 1937. Táto udalosť stále zťažuje vzťahy medzi Japonskom a Čínou a bola rozhodujúcou pre rozsiahle protesty v mestách Peking a ďalších v roku 2005. Kontroverzie v japonských učebniciach viedli v Číne k hnutiu proti falšovaniu dejín v japonských učebniciach. Z tohto dôvodu Thomas Rabe založil John Rabe Communication Centre a rakúska mierová služba založila v 2009 John Rabe Award.