Raumplan

Raumplan (doslova „priestorový plán“) je v architektúre pojem (pôvodne Adolfa Loosa) označujúci plán budovy berúci do úvahy aj veľkosť a svetlú výšku miestností v závislosti od ich funkcie a reprezentatívneho významu. Priestor celej stavby nie je členený do jednotlivých podlaží, kde každé podlažie je vo svojej ploche jednoúrovňové, ale do kubusov a miestností, ktoré sa prelínajú v rôznych výškových úrovniach.

Zakladateľ – tvorca

Hlavným predstaviteľom a tvorcom Raumplanu je najväčší predstaviteľ architektúry začiatku 20. storočia vo Viedni, a zároveň jeden z najvýznamnejších predchodcov modernej architektúry, architekt Adolf Loos. Silne sa zasadil proti výzdobe v architektúre (esej Ornament a zločin) a snaží sa architektúru priviesť späť k rýdzo čistej užitočnosti. Jeho najväčším prínosom pre architektúru je vytvorenie práve Raumplanu (priestorového plánu). Prostredníctvom neho formuluje celkom nový pohľad na vnútorný priestor a usporiadanie miestností z hľadiska jeho trojrozmernosti. Interiéry obytných domov navrhnutých viedenským architektom sú často tvorené miestnosťami, ktoré prenikajú jedna do druhej, rozčlenené do niekoľkých úrovní. Spoločne vytvárajú otvorený a plynulý priestor. Loos bol vo svojej parížskej ére veľmi zaujatý ideou trojrozmernej architektúry. Jeho rodinné domy sú navrhnuté so striedanými úrovňami jednotlivých priestorov, schodiská sú niekedy značne komplikovanými útvarmi. Vzájomná súvislosť a väzba priestorov zdôrazňuje ich priehľadnosť.

Citáty

„Normálny projektant robí dvojrozmerný, plošný plán. Architektúra je však trojrozmerná a aj tretí rozmer je potrebné formovať a navrhovať. Nemá sa preto robiť len Flächenplan – plošný plán, ale aj Raumplan – priestorový plán.“ ^{[chýba zdroj]}

„Naučte sa myslieť a tvoriť v troch dimenziách, a nie ako obyčajne v dvoch:“^{[chýba zdroj]}

„Každý jeden bod daného priestoru odvodiť a určiť pomocou troch súradníc podľa danej geometrickej osnovy. Bude to matematická a nie grafická tvorba architektúry. Dobrý projekt sa tak dá presne opísať a matematicky určiť. Viem si predstaviť sám seba, ako sedím v kresle a diktujem celý projekt asistentovi len v slovách a číslach. Bude na to treba vymyslieť nejaké prístroje, namiesto dnešných primitívnych trojuholníkov a príložníkov.“^{[chýba zdroj]}

„Grafika je plochá, zatiaľčo architektúra vždy trojrozmerná.“^{[chýba zdroj]}

Stavby s použitím Raumplanu

• Adolf Loos:
  • Scheuov dom, Viedeň, 1912 – 1913
  • Ruferová vila, Viedeň, 1922
  • Dom Tristana Tzaru, Montmart Paríž, 1926
  • Mollerov dom, Viedeň, 1927 – 1928
  • Villa Müller, Praha, 1928 – 1930

• Frank Lloyd Wright:
  • Guggenheimovo múzeum v New Yorku

Literatúra

• Karfík, V.: Architekt si spomína, Spolok Architektov Slovenska, Bratislava, Text: Karfík,V., Jazyková úprava: Šmatláková,J., súkromná tlačiareň WELT PRINT Charlie, Bratislava, 1993, ISBN 80-900483-4-X