Redaktor:BOT WikiPidYs/pieskovisko

Čína počas ekonomickej krízy v roku 2008

Svetová finančná kríza v roku 2008 mala začiatky v Spojených Štátoch ako Subprime kríza , ktorá bola taká veľká, že mala nepriaznivé efekty na ďalšie sektory, čo za dôsledok bolo upadnutie akciového trhu, finančných inštitúcii a následnej recesívnej ekonomiky. Kríza sa začala rozširovať najprv cez nehnuteľnosti a neskôr do všetkých ostatných oddielov ekonomie naprieč celým svetom a došla do bodu svetovej ekonomickej krízy.

Čínsky rást HDP v čase krízy

Zaujímavosťou je, že si Čína naďalej vedela udržať relatívne vysoký ekonomický rast počas krízy, pričom sa ľudia domnievali, že Čínu táto kríza veľmi neovplyvnila . Avšak opak bolo pravdou . Negatívny dopad malo oveľa väčší vplyv ako si väčšina ľudi mysli. Táto mylná predstava bola najmä spôsobená faktom, že Čínska Ľudová Republika bola naďalej krajinou s najvyšším hospodárskym rastom. Podľa štatistiky IMF World Economic Outlook mala rast HDP v rokoch krízy 2008 a 2009 hodnotu  + 9.6% a +9,2 %. ( ročná miera rastu HDP v USA v rokoch 2008 a 2009 boli -0,1% -2,8 % ). Mnohé krajiny by boli polichotené ak by mali takúto ročnú mieru nárastu HDP ako Čína, avšak si treba všimnúť pokles hodnoty z roku 2007, kedy mala ročný nárast HDP 14,7 %. V 2010 medziročný rast HDP dosiahol 10% čomu Čína vďačí za tento výsledok tímu výskumníkov a politikov, ktorí sa podieľali na rôznych stratégiách ako znížiť finančnú škodu najviac ako sa dalo.

Priame zahraničné investície v Číne v čase krízy

Rôzne finančné inštitúcie z rôznych krajín, predovšetkým v Európskej Únii, investovali značné množstvo prostriedkov do cenných papierov spojené s Americkým realitným trhom. Títo investori utrpeli veľké straty v dôsledku krízovej situácii,  a neskôr zaujali bezpečnostné protiopatrenie čo spôsobilo odliv veľkého množstva kapitálu z krajín s rozvíjajúcou trhovou ekonomikou (Rozvíjajúci sa trh je trh, ktorý má určité vlastnosti rozvinutého trhu, ale úplne nespĺňa jeho normy. Ekonomiky Číny a Indie sa považujú za najväčšie rozvíjajúce sa trhy)  , ktoré mali niečo spoločné s americkým trhom nehnuteľností. Ukázalo sa, že Čína je vo vysokej miere odolná voči takému druhu bohatstva a kapitálového toku. PZI (Priame Zahraničné Investície je pojem pre priamu investíciu do obchodné spoločnosti alebo do podnikania investorom z inej krajiny. Priame zahraničné investície sú investíciou konkrétneho investora do konkrétnej spoločnosti) v Číne na začiatku krízového obdobia klesla avšak neskôr na to sa spamätala. Poďme sa bližšie pozrieť na štatistiky zo zdroja World Bank World Development Index. PZI v Číne v roku 2007 ( pred krízou ) mala hodnotu 143.06 miliárd $ ,kedy neskôr padla na hodnotu 70.32 miliárd $ v roku 2009. Ako sme spomínali tak po chvíli sa zotavila a v roku 2010 sa PZI vyšplhala na 124.93 miliárd $.

Činska burza v čase krízy

Avšak kríza nespôsobila priamo prostredníctvom kapitálových tokov.  Kríza skeptický ovplyvňovala ekonomický pohľad a prehodnocovací rizikový prístup ľudí a Čína nebola výnimkou. Pred krízou sa svitalo na lepšie časy a vyzeralo to na najlepšiu obdobu burzy všetkých čias. Ako ostatné krajiny tak aj Čína si užívala a vychutnávala burzový výkvet v rozmedzí 2005 do roku 2007, ktorá vyvrcholila na päťnásobok zo svojej pôvodnej hodnoty. K tak náhlemu rastu je veľmi pravdepodobné, že dôjde k výrazným zvratom, z dôvodu neprirodzeného vývoja trhu. Čo sa nakoniec aj stalo. Začiatkom Októbra 2007, sa zrútila čínska burza, pričom stratila až dve-tretiny jej pôvodnej trhovej hodnoty.  

Bublina

Podobný príbeh sa odohráva na trhu s nehnuteľnosťami. Bublina začala súbežne narastať s čínskou kvitnúcou ekonomikou, od kedy väčšina populácie verí v dogme, že investovanie do majetku ako sú nehnuteľností je oveľa bezpečnejšia a trochu výnosnejšia varianta ako vklad peňazí do bánk s každoročným príbudkom inflácie. Na prvý pohľad sa zdal dopad týchto vývojov na čínske hospodárstvo relatívne malé oproti obchodným kanálom ( Obchodný kanál / distribučný sa všeobecne vzťahuje na trasu, ktorou musí produkt cestovať, aby sa dostal k spotrebiteľovi. Distribučný kanál môže byť taký krátky ako priama transakcia od dodávateľa k spotrebiteľovi, alebo môže zahŕňať niekoľko vzájomne prepojených sprostredkovateľov pozdĺž cesty, ako sú veľkoobchodníci, distribútori, agenti a maloobchodníci ). V počiatočných fázach bol problém pomerne podceňovaný vládou a rovnako tiež aj súkromnými analytikmi. Predpokladalo sa, že nepriaznivé efekty na hospodárstvo budú obmedzené a na rozvíjajúci ekonomický trh bude mať malý dopad. Tento argument podporilo vieru v rozdielnom vývoji rozvíjajúcich trhoch od pokročilých trhoch.  

Čínsky export a import počas krízy

Akonáhle začala kríza spôsobovať recesie u Spojených štátov Amerických a Európy tak na ranu prišiel obchodný kanál. S klesajúcim záujimom po dopyte exportu v krajinách je v priamej úmere aj s dopytom po importe medzi  krajinami. S náhlym rastom exportu v minulosti bola teraz Čína obvzlášť vystavená , pred drastickým poklesom v záujmu po jeho vývoze. V Novembri 2008, sa čínske tempo rastu exportu dostala na -2,2 % z Októbrovej hodnoty 20 %. V roku 2009 sa celkový čínsky export znížil o cca 17 %. O rok neskôr sa spamätala a nadobudla kladné číslo, čo bolo dôsledkom zotavenia sa a následného rastu vyspelých krajín. Obnova hospodárskeho rastu vyspelých krajín boľ veľmi skromný a týmto faktom bol obmedzený aj rozsah oživenia a expanzie čínskeho exportu.  V prípade zlyhania exportu by hospodársky dlhodobý rast Číny zaistil rozvoj domáceho trhu. Pretože tvorí primárnu zložku štátnej produkcie a export a import má podpornú / sekundárnu rolu v ekonomike. Prvýkrát sa znížil zahraničný dopyt po čínskom vývoze. Graf čínskeho exportu a importu tu.

Ako dokázala Čína udržať ekonomický rast v časoch krízy

1. Silná fiškálna pozícia ( štátna finančná/hospodárska situácia )

Mnohý analytici sa domnievajú, že toto je jeden z dôvodov prečo bola Čína na tom pomerne dobre. Silná finančná situácia dovolila Číne využiť veľký finančný stimulačný balík (Stimulačný balík je balík ekonomických opatrení zostavený vládou na stimuláciu prepadajúcej ekonomiky. Cieľom stimulačného balíka je oživiť hospodárstvo a zabrániť recesii alebo zvrátiť recesiu zvýšením zamestnanosti a výdavkov ) na zachránenie, následne oživenie a rozprúdenie hospodárskeho stavu krajiny. V Ázii v rokoch 1997 až 1998 zasiahla kríza krajiny so slabým finančným sektorom ( Finančný sektor je časťou ekonomiky zloženou z firiem a inštitúcií, ktoré poskytujú finančné služby komerčným a maloobchodným zákazníkom. Tento sektor zahŕňa širokú škálu priemyselných odvetví vrátane bánk, investičných spoločností, poisťovacích spoločností a realitných spoločností ) a s nízkou úrovňou medzinárodných rezerv (Medzinárodné rezervy sú akékoľvek rezervné fondy, ktoré môžu centrálne banky medzi sebou prenášať na medzinárodnej úrovni. Môžu sa použiť na vyrovnanie nerovnováh v medzinárodných platbách s cieľom ovplyvniť výmenný kurz meny krajiny.), čo značne obmedzilo ich schopnosť prijať stimulačné pravidlá a s tým aj prevzatie finančného balíka v dobe recesie. Tieto krajiny sa poučili z tejto minulosti, čo viedlo k posilneniu finančných systémov a rozšírili vo veľkom medzinárodnú rezervu. Toto ponaučenie s celkovou finančnou situáciou dalo mnohým ázijským ekonomikám značný menový a fiškálny priestor ( Fiškálny priestor je flexibilita vlády pri výbere výdavkov/možnosti kde minúť peniaze v záujme finančnej prosperite vlády ) na prijatie tak veľkého stimulusu na vybalansovanie veľkej straty z poklesu dopytu po ich exporte. Prečo je Čína finančné silná ? Čínske rozpočtové deficity ako percento z HDP ( Rozpočtový deficit sa vyskytuje, keď výdavky prevyšujú príjmy a označujú finančné zdravie krajiny. Vzniknuté deficity tvoria štátny dlh. Príjem - Výdavky = Deficit / Prebytok) od roku 2000 neprekročili hranicu 3 percentá. V roku 2007 mala Čína dokonca prebytok. V roku 2009 napriek obrovským balíkom bol deficit ako % z HDP stále len 2,2 % čo je oveľa menej ako väčšina vyspelých štátov. Keď prišla kríza, čínska vláda vzala rýchlo protiopatrenia na zmiernenie dopadov globálnej finančnej krízy. Počnúc tretím štvrťrokom 2008, čínske autority prijali kombináciu fiškálnej politiky s voľnou menovou politikou zavedením stimulačného balíka vo výške 4 biliónov RMB na roky 2009 a 2010. Táto snaha o rozprúdenie hospodárstva počas globálnej finančnej krízy vyvolalo prudký nárast úverov v banke. Bankové pôžičky v Číne dosiahli celkovo 9,6 biliónov RMB v roku 2009 čo predstavuje r až polovicu HDP za ten rok. Prostriedky z bankových pôžičiek smerovali skôr do štátnych dlhopisov a trhu s nehnuteľnosťami než do hospodárskych činnosti ( ako primár, sekundár, terciér atď. ). Avšak tento čin prispelo k čiastočnému zotaveniu čínskej burzy z minimálnych hodnôt. V roku 2010, mala rozpočtový deficit z HDP iba 1,7 %, kde v porovnaní s Amerikou mala deficit 8,9 %. Ukázalo sa, že táto rozšírená politika bola správnym ťahom . Aktuálny fiškálny stav Číny tu.

2. Vysoká úroveň devízových rezerv.

( Devíza je medzinárodný platobný prostriedok ). V rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách ( kapitalizme )  vysoko expanzívne menové ( Expanzívna menová politika je vtedy, keď centrálna banka využíva svoje nástroje na rozprúdenie hospodárstva. To zvyšuje množstvo peňazí v obehu, znižuje úrokové sadzby a zvyšuje sa agregátny dopyt. Podporuje rast meraný hrubým domácim produktom ) a fiškálne politiky, často vytvárajú veľké deficity platobnej bilancie  ( Deficit platobnej bilancie znamená, že krajina dováža viac tovaru, služieb a kapitálu ako vyváža. Musí si požičiať z iných krajín na financovanie dovozu ), ktoré narúšajú a znehodnocujú ich výmenný kurz a vyčerpáva devízové rezervy, takže realizovateľnosť veľkých stimulačných politík môže byť značne obmedzená. Vysoké rezervy na druhej strane značne uľahčujú uskutočňovanie stimulačných balíkov. Stručne povedané, krajina používa svoje devízové ​​rezervy iba vtedy, keď je jej mena pod tlakom. Keď dôjdu rezervy a už nemôžu zasahovať, hodnota meny danej krajiny zvyčajne výrazne klesne. Z tohto hľadiska bola Čína na tom veľmi dobre.  Začiatkom roka 2011 mala Čína v zásobe devízové ​​rezervy v hodnote približne 3 biliónov dolárov, čím sa stáva najväčším držiteľom rezerv vo svete. To je trikrát viac ako v prípade druhého najväčšieho držiteľa, ktorým je Japonsko. Medzinárodné rezervy a externé pôžičky sú alternatívnymi spôsobmi financovania vládnych výdavkov v prípade núdze. Čína by kľudne mohla prijať veľký stimulačný balík bez obáv buď ohľadom vysokých nákladoch na pôžičky pre financovanie vládnych výdavkov alebo vytvárania krízy platobnej bilancie. Aktualné činské devízové rezervy tu.

3. Obmedzený tok medzinárodného kapitálu

Čína ma nemalú kontrolu nad medzinárodným kapitálovým tokom, čo ho stojí nejaké náklady ale dokáže obmedziť vystavenie krajiny pred medzinárodnou finančnou nestabilitou. Väčšina finančných prostriedkov pre rozvoj Číny naďalej pochádzajú z domácich zdrojov. Koncom marca 2008 sa celkové aktíva a investície zahraničných bánk v pevninskej Číne pohybovalo okolo 193 miliárd $, čo predstavuje iba 2,4% z celkových bankových aktív v Číne. Čiže banky zohrávajú veľmi malú rolu na to aby ovplyvnili finančný systém. Čiže keby sa všetky zahraničné banky rozhodli stiahnuť svoje investície a kapitál z Číny z určitých dôvodov, tak Čínu by to takmer neovplyvnilo.

Referencie

http://ekonom.sav.sk/uploads/journals/311_b5_pauhofova_svocakova_2015_2.pdf