Redaktor:HubKow2024/Jan Karski

HubKow2024/Jan Karski
poľský vojak a diplomat
Rod. meno	Jan Romuald Kozielevski
Narodenie	24. júna 1914 Łódź
Úmrtie	13. júna 2000 Washington, D.C., Spojené štáty americké
Národnosť	poľská
Alma mater	Uniwersytet Jana Kazimierza
Biografický portál

Ručne písaný formulár Jana Kozielewského s dátumom narodenia a menom jeho brata Mariána Kozielewského z archívu vo Ľvove.

Jan Karski (* 24. jún 1914, Lodž – † 13. júl 2000, Washington, D. C.) bol poľským právnikom, historikom, vojakom, diplomatom a profesorom spoločenských vied. Bol súčasťou poľského odbojového hnutia počas Druhej svetovej vojny, ktorý zastaval úlohu kuriéra medzi okupovaným územím Poľska a exilovou vládou v Londýne. V historickom povedomí je známy predovšetkým ako autor početných správ dokumentujúcich zločiny proti ľudskosti, vrátane existencie tajnej siete nemeckých koncentračných táborov na území okupovaného Poľska.

Po ukončení Druhej svetovej vojny sa presťahoval do Spojených štátov amerických. Na univerzite v Georgetown získal titul doktora a profesora, následne štyridstať rokov vyučoval medzinárodné vzťahy a východoeurópske štúdie. V roku 1982 bol ocenený titulom Spravodlivého medzi národmi za svoju úlohu v informovaní medzinárodnej verejnosti o Holokauste.

Životopis

Narodil sa v roku 1914 ako Jan Romuald Kozieliewski v mnohodetnej rodine Stefana Kozielewskiego a Walentyny Burawskiej. Vyššie vzdelanie z oblasti práva a medzinárodných vzťahov získal na Univerzite Jána Kazimíra vo Ľvove. Povinnú vojenskú prípravu absolvoval v škole delostrelectva, kde získal titul dôstojníka v zálohe. V príprave na budúcu diplomatickú kariéru absolvoval prax na diplomatických postoch vo Švajciarsku, Nemecku, Rumunsku a Spojenom kráľovstve. V januári roku 1939 začal profesionálnu kariéru na ministerstve zahraničných vecí.

Druhá svetová vojna

Po vypuknutí vojny v septembri roku 1939 Karski slúžil v delostreleckej jednotke na východe krajiny. Keď sa jeho jednotka spolu s ďalšími snažila predostať na územie neutralného Maďarska, Karski sa dostal do sovietskeho zajatia. Podarilo sa mu zatajiť dôstojnickú hodnosť, čo mu umožnilo v rámci výmeny, dostať sa do nemeckého zajatia. V novembri 1939 roku utiekol z transportu smerujého do zajateckého tábora na území Generalného gouvernementu, po čom nadviazal kontakt so vznikajúcim odbojovým hnutím vo Varšave. Počas svojho raného pôsobenia v odboji prijal meno Jan Karski, ktoré si neskôr osvojil. Stal sa jedným z kuriérov, ktorí mali prinášať správy z okupovaných území do rúk exilovej vlády v Paríži a následne v Londýne.

Počas svojej tretej misie v júni roku 1940 bol zajatý Gestapom na území vojnového Slovenského štátu. Po následnom mučení a pokuse o samovraždu bol prevezený do nemocnice v Novom Sonči, odkiaľ sa mu podarilo ujsť s pomocou odboja.

Karskeho správa

V roku 1942 bol poverený zástapcom exilovej vlády Cyrilom Ratajským misiou k predsedovi exilovej vlády Wladislawowi Sikorskému v Londýne. Karski dostal za úlohu informovať vedúcich poľských politikov o rozsahu nemeckých zločinov na okupovaných územiach. Dvakrát sa nelegálne dostal do Varšavského geta, aby sa na vlastné oči presvedčil o životných podmienkach židovského obyvateľstva. V prezlečení za ukrajinského strážcu sa tiež dostal do tranzitného tábora v Izbici Lubelskiej, odkiaľ odchádzali transporty do koncentračného tábora v Belžci.

Okrem osobných svedectiev priniesol Karski informácie o zničení Varšavského geta, vyvražďovaní Židov a aktivitách miestneho odbojového hnutia. Vďaka jeho misíi poľská exilová vláda v Londýne získala cenné poznatky, ktoré jej umožnili šíriť povedomie o rozsahu doposiaľ nekonkretizovaných správ o osude európskych Židov. Išlo o jedno z prvých a najpresnejších svedectiev o Holokauste. Na základe jeho zistení bola koncom roku 1942 exilovou vládou publikovaná správa Hromadné vyvražďovanie Židov v Nemeckom okupovanom Poľsku, ktorá sa zásadne pričinila k rozšíreniu informácii o rozsahu nacistických zločinov vo spojeneckých krajinách.

V rámci šírenia hlásení z okupovaného Poľska absolvoval stretnutia s mnohými významnými postavami amerického a britského verejného života vrátane novinárov, cirkevných hodnostárov, umelcov a predstaviteľov filmového priemyslu. Svoje skúsenosti zdieľal aj s poprednými politikmi, vrátane britského ministra zahraničných vecí Anthonyho Edena, amerického ministra zahraničných vecí Cordella Hulla a amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta.

Obsah Karského správy sa nestretol s významnejšou odozvou. Informácie o rozsahu systematického vyvražďovania Židov boli považované za prehnane skreslené. Vnímaná bola aj ako propagandistický nástroj poľskej exilovej vlády, ktorého cieľom bolo vzbudenie sympatie pre okupovanú krajinu.

Do konca vojny zostal v Spojených štátoch, kde sa naďalej pokúšal o zmenu verejnej mienky v otázke Holokaustu. V roku 1944 vydal knihu Posol z Poľska: Príbeh tajného štátu, kde priblížil svoje osobné skúsenosti z čias pôsobenia na okupovanom územi. Knižné spracovanie zožalo komerčný úspech s viac než 400-tisíc predanými výtlačkami pred koncom vojny.

Mapa misie Jana Karského

Brožúra „Hromadné vyvražďovanie Židov v Nemeckom okupovanom Poľsku“ vydaná v decembri 1942 na základe Karského správ

Po vojne

Jan Karski zostal v Spojených štátoch, kde začal štúdium na Georgetownskej univerzite. V roku 1952 tam získal doktorát a dva roky neskôr aj americké občianstvo. Následne štyridsať rokov vyučoval na rovnakej univerzite východoeurópske štúdie a medzinárodné vzťahy. V roku 1985 publikoval akademickú štúdiu Veľmoci a Poľsko.

Jan Karski a generál Collin Powell počas slávnostného otvorenia Múzea holokaustu vo Washingtone (1993)

Do povedomia širšej verejnosti sa dostal, kedy francúzský filmár Claude Lanzmann natočil jeho svedectvo z Varšavského Getta pre dokumentárny film Šoa. Karski však odmietol, aby sa počas filmu zmieňovala jeho úloha v rozšírení povedomia o Holokauste. Po zvyšok svojho života sa venoval osvete, vyzdvihujúc neschopnosť Spojencov pri záchrane židovského obyvateľstva. V roku 1982 bol ocenený titulom Spravodlivý medzi národmi.

Po páde socialistického režimu boli jeho zásluhy oficiálne uznané aj v Poľsku, kde získal najvyššie civilné a vojenské štátne vyznamenania. V 50. výročie vzniku štátu Izrael bol nominovaný na Nobelovú cenu za mier.