Redaktor:Ing. Drahomír Slušný/pieskovisko
 |
Toto je pieskovisko redaktora Ing. Drahomír Slušný. Pieskovisko je podstránkou stránky redaktora. Slúži na vytváranie článkov, testovanie a experimenty redaktora, nie je to encyklopedický článok. Ďalšie pieskoviská: Hlavné pieskovisko | Šablóny | Moduly |
Románska architektúra na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Charakteristika obdobia[upraviť | upraviť zdroj]
Veľká Morava sa rozpadla na České kráľovstvo, Poľské kráľovstvo, Rakúske kniežatstvo, Lužickosrbskú marku a Uhorské kráľovstvo, kam na našu škodu pripadlo aj Slovensko, pretože si nedokázalo udržať svoju samostatnosť. Ten proces bol ukončený r. 1000 korunováciou Štefana I. (pôvodným menom Vajku, syna prvého uhorského kniežaťa Gejzu) za kráľa pápežom Silvestrom II. Románske obdobie na Slovensku trvalo od poslednej tretiny 11. stor. do konca 13. storočia, čiže čosi viac ako 200 rokov. Z hľadiska štátoprávneho sa stalo súčasťou Uhorského kráľovstva. Toto sa postupne konsoliduje, formujú sa jeho správne a justičné zložky, rovnako ako prebehlo úplné rozšírenie kresťanstva. Cirkev dosiahla postavenie mocného činiteľa feudálneho štátu, k čomu pomohla hlavne rozvinutá sieť rádov, hlavne benediktínov, premonštrátov, dominikánov a cisterciánov.
Druhy stavieb[upraviť | upraviť zdroj]
Románske obdobie u nás je charakterizované predovšetkým sakrálnou architektúrou, vedľa dedinských kostolov, nadväzujúcich na veľkomoravské a pred veľkomoravské tradície, vznikajú aj veľké rádové stavby, ako aj mestské kostoly. Ďalším typom sú kláštory a kláštorné kostoly a baziliky. Na zabezpečenie obrany sa stavby budujú s výrazným fortifikačným orientovaním. Stavajú sa prvé hraničné a strážne hrady. Dom má taktiež vežový pôdorys, na území Slovenska sa však ani jeden nedochoval.
Stavebné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Cirkevné stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Rotundy[upraviť | upraviť zdroj]
Z rotúnd spomenieme rotundu sv. Kríža v Križovanoch nad Váhom, ktorá bola postavená pred r. 1246, sv. Márie Antiochskej v Šiveticiach, ktorá bola dokončená r. 1280 a zachovali sa v nej nástenné maľby. Najznámejšou rotundou je sv. Juraja v Skalici s nástennou maľbou Drakobijcu. Zaujímavá je aj dostavba rotundy 12 apoštolov v Bíni, ktorú nariadil Omodej Hunt-Poznány.
Drobné kostolíky[upraviť | upraviť zdroj]
Z drobných kostolíkov treba spomenúť sv. Michala archanjela v Dražovciach z 12. stor., sv.Ttrojice v Chrášti nad Hornádom s štvorlístkovým uzáverom, ktorá bola dokončená okolo r. 1250, kalvínsky kostol v Kalinčiakove z r. 1256, kostolík sv. Michala v Klížskom Hradišti so zvyškami nástenných malieb z 13. stor., benediktínsky kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavských Jánovciach, ktorý bol postavený okolo r. 1150. K najvýznamnejším objektom však patria sv. Juraj v Kostoľanoch pod Tríbečom, ktorý je doložený od r. 1113 a nachádzajú sa v ňom nástenné maľby a kostol sv. Iliju (Egídia) v Iliji pri B. Štiavnici s nádherným ústupkovým portálom a nástennými maľbami, objekt je písomne doložený od r. 1226.
Kostoly a baziliky[upraviť | upraviť zdroj]
Na našom území bolo postavených niekoľko veľkých kostolov a bazilík. Ide hlavne o kláštorný premonštrátsky kostol P. Márie v Bíni. Celo klenutý objekt bol postavený r. 1217 a prezentuje kamenárske práce na hlaviciach, benediktínsky kláštorný kostol P. Márie v Diakovciach, ktorý bol vysvätený r. 1228. Postavený bol ako empórový, pretože bol včlenený do nemocnice, kostol sv. Martina v Spišskej kapitule, významný objekt na východe, postavený pre biskupstvo po r. 1198, dostavaný vežou roku 1275.Na výstavbe objektu sa podieľal donátor Koloman Haličský, brat kráľa Bela IV. Empórový objekt má šesť polí zaklenutých krížovou klenbou. Z kláštorov významný je benediktínsky v Hronskom Beňadiku, ktorý bol založený kráľom Gejzom II. roku 1075, objekt však bol prestavaný v gotickom slohu. Svoju úlohu neskôr zohral aj premonštrátsky kláštor v Bzovíku, ktorý bol postavený pri Krupine v rokoch 1127 – 31 na podnet kráľa Bela II. Urobil tak komes Lampert, ktorý pochádzal z rodu Hunt-Poznanyovcov.
Svetské stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Hrady[upraviť | upraviť zdroj]
Vzhľadom na to, že krajina sa nachádza na hraniciach Európy, boli veľmi časté vojenské konflikty. Na obranu bolo vybudovaných niekoľko hradov. K najznámejším patrí hrad Devín, ale dnes je z neho iba ruina. Strážna veža bola postavená na križovatke obchodných ciest pri Žiline. Budatín bol postavený v prvej polovici 13. stor. Románska veža sa zachovala aj na Bratislavskom hrade. Postavená bola roku 1246 a ukončila sa výstavba románskeho paláca. V blízkosti stála aj rotunda a bazilika. Aj najväčší hrad v strednej Európe Spišský má svoj románsky palác. Výstavba začala začiatkom 13. stor., roku 1209 postavili kaplnku a palác bol dostavaný roku 1221. Iniciátorom bol Koloman Haličský, syn kráľa Ondreja II., ktorý sa sem presídlil.