Redaktor:Kvargla/pieskovisko
Banskoštiavnická tragédia[upraviť | upraviť zdroj]
Banskoštiavnická tragédia je pomenovanie pre tragickú udalosť ktorá sa odohrala v noci z 25. na 26. augusta 1944 na banskoštiavnickej železničnej stanici kde pri násilnom incidente zahynulo 69 účastníkov nedobrovoľného transportu z čoho 18 bolo zastrelených, udusilo sa 49, jeden bol obesený a jeden sa utopil. Obeťami boli v drtivej vätšine Karpatský Nemci pôvodom z Veľkého Pola a Píly ktorých násilne odvliekli aby boli nasadení pre potreby povstaleckej armády ako pracovná sila po vypuknutí SNP.
Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]
Po vypuknutí SNP sa príslušníci nemeckej menšiny dostali do hľadáčika povstaleckých jednotiek, najmä partizánov. Videli v nich príčinu rozbitia československej republiky a vinili ich z kolaborantstva. Mnoho z nich pracovalo v Nemecku a bolo členmi Deutsche Partei alebo členmi domobrany - Heimatschutz-u a tak sa všetci muži, príslušníci nemeckej menšiny, stali terčom hnevu a boli perzekvovaní zo strany povstalcov. Útoky na nemeckú menšinu neboli len po vypulnutí povstania ale aj pred ním tieto boli aj s jedným z dvôvodov ustanovenia Heimanshutz-u.
Priebeh udalosti[upraviť | upraviť zdroj]
Tragédia sa začala odvíjať už v sobotu 23. septembra 1944[1], keď začali zhromažďovať ľudí z Veľkého Poľa a Píli vo vtedajšom žarnovickom okrese. Podľa svedectva farára Jozefa Madaya zhromažďovali mužov už od ranných hodín. Po omši prišiel cudzí žandár aj za za nim a vyzval ho, aby ho nasledoval na výsluch na stanicu. Po výsluchoch naložili všetkých na nákladné autá a previezli ich na železničnú stanicu v Žarnovici, kde ich naložili do železničných vagónov, celkovo odvliekli približne 400 ľudí.
Dva dni zaistencov bezcieľne vozili až vlak skončil 25. septembra 1944 v Hronskej Dúbrave, kde ich preložili do súpravy úzkokoľajky do Banskej Štiavnice. Niektorých posadili do osobných vozňov väčšinu však natlačili do menších nákladných vozňov, ktoré boli preplnené a navyše boli od karbidového prachu a tak bol vzduch v nich temer nedýchateľný. Vlak dorazil do Banskej Štiavnice v neskorých večerných hodinách okolo 21:00 hod a banskoštiavnická posádka, ako aj strážna služba na stanici neboli o transporte informovaní. Na základe archívnych materiálov dispozícia bola vydaná, ale pravdepodobne niekde zlyhala komunikácia[2].
Keď hliadkujúci vojaci otvorili vagóny došlo k incidentu nakoľko ľudia vo vagónoch sa dusili a strážna služba to interpretovala ako napadnutie, a tak došlo k použitiu zbraní čoho výsledkom bolo 18 zastrelených zo spomínaného transportu. Situácia musela byť vážna tak pravdepodobne v snahe utajiť stelbu previezli zastrelených do Kysihýbla kde ich pochovali v plytkom hrobe.
Ostatných natlačili späť do vagónov a tieto uzavreli následkom čoho sa udusilo minimálne 51 nedobrovoľných pasažierov vlaku. K pokusu o vyšetrenie udalosti došlo až nasledujúci deň 26. septembra 1944 kedy sa na banskoštiavnický súd dostavil mjr. Mládek z posádkového veliteľstva a incident oznámil a tak sa začalo vyšetrovanie, armáda si použitie zbrane vyšetrila po svojej línii, záver vyšetrovania, ako aj jeho samotný obsah sa nedochovali. Medzi mŕtvimy bol aj jeden obesený a jeden utopený čo tiež naznačuje že nešlo o celkom regulérnu nehodu.
Vyšetrovatelia napočítali 50 udusených z vlaku[3], ktorých až na jedného identifikovali a nakázali vystrojiť cirkevný pohreb. Obete boli pochované v Banskej Štiavnici na cintoríne pod Novým Zámkom, kde im neskôr bol vybudovaný aj pamätník. Ostatných preživších odtransportovali na železničnú stanicu do Zvolena, kde boli odovzdaní zvolenskej posádke a neskôr nasadení na prácach na Oremovom laze. V piatok 13. októbra 1944 niekoľko dní po obsadení Banskej Štiavnice Wehrmachtom prišli vojaci do Kysihýbľa a exhumovali 18 pochovaných v hromadnom hrobe a premiestnili ich do Banskej Štiavnice, kde ich pochovali na cintoríne. Hrob sa nachádzal 15 až 20 metrov pod cestou vedúcim smerom do Banskej Belej na lúke medzi potokom a cestou pod Červenýn kameňolomom presne kolmo na smer cesty z kameňolomu smerom severozápadným.
Zastrelených nikdy neidentifikovali. Pravdepodobne s úmyslom utajiť použitie zbrane zastrelených pochovali v Kysihýbli. Strašné výjavy opisujú záznamy v štátnej matrike kde sú len približne opísané mŕtvoly. Iba jedno telo malo strelné zranenie hrudníka ostatní boli strelení do hlavy a dvaja mali úplne rozdrvené lebky takže boli na nespoznanie. Pri povahe zranení je ťažko uveriť že boli smrteľne zranení pri náhodnej zmätenej streľbe.
Následne v nedeľu 15. októbra 1944 prišli asi o 9:00 hod ráno príslušníci SD do hájovne, kde býval Karol Pospíšil a vypýtali si dve rylá. Doniesli so sebou dvoch civilov etnických Židov Ernesta Obersta narodeného 16. júla 1913 v Pieslinách a Roberta Neugeborena narodeného 30. júna 1914 v Moravskej Ostrave donútili ich vykopať si vlastný hrob a na mieste, kde bolo predtým pochovaných 18 zastrelených občanov Píly a Veľkého Poľa ich popravili pravdepodobne ako pomstu za zastrelených Karpatských Nemcov.
Karol Pospíšil a Ján Pačesa, ktorí boli svedkami udalosti počas okupácie o udalosti mlčali, ale po oslobodení Banskej Štiavnice Červenou armádou Karol Pospíšil vypovedal a dvaja Židia boli z pôvodného miesta exhumovaní a pochovaní v truhlách vyššie v Kysihýbli pri arboréte pod vodovodným jarkom v lese, kde sú pochovaní dodnes.
- ↑ Kronika obce Píla [online]. [Cit. 2024-04-30]. Dostupné online.
- ↑ Úradný záznam o disponovaní transportu číslo Di/1530 zo dňa 24. septembra 1944 spis archívu Ministerstva vnútra v Banskej Štiavnici fond Okresný úrad v Banskej Štiavnici fond Okresný úrad v Banskej Štiavnici.
- ↑ Zápisnica - zoznam udusených na banskoštiavnickej železničnej stanici čislo Di/1621 zo dňa 26. septembra 1944 spis archívu Ministerstva vnútra v Banskej Štiavnici fond Okresný úrad v Banskej Štiavnici fond Okresný úrad v Banskej Štiavnici.