Redaktor:Lišiak/Prechyľovanie

Prechyľovanie ženských priezvisk cudzieho pôvodu^{[pozn 1]} v hlavnom mennom priestore, kategóriách a šablónach na slovenskej Wikipédii sa riadi týmto odporúčaním.^{[pozn 2]}

Metodika prechyľovania[upraviť | upraviť zdroj]

Prechyľovaním ženského priezviska sa rozumie tvorenie ženského priezviska v slovenskom jazyku od východiskového mužského priezviska, a to pridávaním slovotvornej prípony „-ová“ alebo „-á“,^[1] v závislosti od platných pravidiel slovenského pravopisu.

Na tomto mieste uvádzame stručný metodický postup pri prechyľovaní spracovaný podľa aktuálnych Pravidiel slovenského pravopisu (4. nezm. vyd., 2013):^[2]

Od mužských priezvisk, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, napr. Hummel – Hummelová, Gottfried – Gottfriedová.
Od mužských priezvisk zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva, napr. Szabo – Szabová.
...

V prípade nejasností alebo sporov vychádzajúcich z interpretácie metodiky prechyľovania uvedenej v Pravidlách slovenského pravopisu sa za smerodajné pokladá v nasledujúcom poradí dôležitosti:

a) písomné vyjadrenie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (JÚĽŠ SAV),

b) odborný príspevok (vedecká štúdia a podobne) pracovníka JÚĽŠ SAV, ktorý je súčasťou akademickej obce jazykovedného ústavu^[3].

Prechýlená podoba ženského priezviska cudzieho pôvodu, ktorá nie je utvorená v súlade s Pravidlami slovenského pravopisu, ale ktorá sa nachádza v spoľahlivom zdroji sa uvádza do poznámky (príp. s formuláciou „nesprávne“, „nevhodne“, „podľa pravopisu spred roku [RRRR]“ ap.).

Výnimky z prechyľovania[upraviť | upraviť zdroj]

Známe umelkyne[upraviť | upraviť zdroj]

V zmysle poznámky uvedenej v Pravidlách slovenského pravopisu (4. nezm. vyd., 2013)^[4] a zaužívanej praxe^[5]^[6] sa priezviská známych umelkýň^{[pozn 3]} neprechyľujú. V kontexte tohto odporúčania sa známou umelkyňou rozumie umelkyňa spĺňajúca podmienky wikipedickej významnosti.

Vo vetnej súvislosti možno priezvisko umelkýň prechýliť, ak nejde o pseudonym.

Priezviská zakončené na -ů a -ovie[upraviť | upraviť zdroj]

Ženské priezviská odvodené od mužských priezvisk českého pôvodu zakončených na „-ů“ alebo od mužských priezvisk slovenského pôvodu zakončených na „-ovie“ sa neprechyľujú.

Barmské mená[upraviť | upraviť zdroj]

Barmské mená neobsahujú žiadne priezvisko, takže v nich prechyľovanie nemožno uplatniť. Napr. Aun Schan Su Ťij.

Čínske priezviská[upraviť | upraviť zdroj]

Japonské priezviská[upraviť | upraviť zdroj]

Kórejské priezviská[upraviť | upraviť zdroj]

Litovské priezviská[upraviť | upraviť zdroj]

Litovské ženské priezviská sa nachádzajú už vo fakticky prechýlenom stave, takže uplatnenie slovenského prechyľovania by pôsobilo zmätočne.

V litovčine sa totiž pri ženských priezviskách uplatňuje proces podobný prechyľovaniu, ktorý označuje rodinný stav žien formálne odlišujúc slobodné ženy (priezvisko zakončené na príponu -aitė, -iūtė, -ytė alebo -ietė) od vydatých žien (priezvisko zakončené na príponu -ienė alebo -uvienė), pričom novouplatňované, avšak zatiaľ nerozšírené je používanie neutrálnej prípony -ė. Ženské priezviská sa v litovčine utvárajú od mužského priezviska nasledujúcim spôsobom:^[7]


Koncovka mužského priezviska	Koncovka ženského priezviska
Koncovka mužského priezviska	slobodná žena	vydatá žena	neutrálne
-as, -ias	-aitė	-ienė	-ė
-us, -ius	-utė, -ietė	-ienė, -uvienė
-is, -ys	-ytė	-ienė

Indonézske mená[upraviť | upraviť zdroj]

Indonézske mená priezvisko neobsahujú, takže v nich prechyľovanie nemožno uplatniť.

Funkciu priezviska nahradzuje patronymikum, teknonymikum, príp. samotné rodné meno.^{[chýba zdroj]}

Islandské mená[upraviť | upraviť zdroj]

Islandské mená priezvisko neobsahujú, takže v nich prechyľovanie nemožno uplatniť. Napr. Lilja Dögg Alfreðsdóttir.

Pozostávajú z rodného mena a otcovského mena (podobne ako v prípade ruských, ukrajinských či bieloruských mien). Otcovské meno má v mužskom rode príponu -son („syn“) a v ženskom rode príponu -dóttir („dcéra“). Nie je priezviskom a ani neplní jeho funkciu.^[8]

Uvádzanie neprechýlených podôb mien[upraviť | upraviť zdroj]

Ak je priezvisko osoby uvedené v prechýlenom tvare, neprechýlená podoba jej priezviska sa uvádza:

v prvej vete článku o príslušnej osobe, a to tučným písmom v zátvorke za formuláciou „neprechýlene“, pričom zátvorka nasleduje hneď za prechýlenou podobou mena,
v infoboxe príslušnej osoby v položke „Rodné meno“ alebo na inom vhodnom mieste v rámci infoboxu, ktoré nasleduje za prechýlenou podobou mena.

Riešenie sporov[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade nejasností alebo sporov týkajúcich sa úradnej podoby priezviska, úradne evidovaného pohlavia, štátneho občianstva osoby alebo klasifikácie osoby ako umelkyne sa postupuje individuálne, na základe diskusie redaktorov opierajúcej sa o spoľahlivé zdroje. V prípade pretrvávajúceho sporu sa konečné riešenie dosiahne hlasovaním redaktorov podľa pravidla o hlasovaní. Výsledok takéhoto hlasovania možno zmeniť len ďalším hlasovaním, ktoré musí byť otvorené na základe novozískaných informácií, ktoré neboli predložené pri poslednom hlasovaní.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Ženským priezviskom cudzieho pôvodu sa rozumie úradná podoba priezviska osoby ženského pohlavia, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. V prípade pochybností o úradnej podobe priezviska alebo štátnom občianstve sa vychádza zo spoľahlivých zdrojov, o ktorých možno predpokladať, že reflektujú úradný stav vecí.
↑ Odporúčanie sa nevzťahuje na uvádzanie ženských priezvisk cudzieho pôvodu v šablónach pre citáciu a v bibliografických záznamoch (v nich sa totiž priezviská píšu v takom tvare, v akom ich uvádza odkazovaný zdroj), v citátoch ani vo vlastných menách nevzťahujúcich sa na osoby (napr. názvy právnických osôb ako Helen Keller International či Margaret Thatcher Foundation, štipendií a grantových programov ako Christa McAuliffe Fellowship Program, Jane Eliza Procter Fellowship ap.).
↑ Umelkyňou sa rozumie fyzická osoba, ktorá podáva umelecký výkon alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry (tzn. spisovateľka umeleckej literatúry, speváčka, hudobníčka, dirigentka, herečka, tanečníčka, artistka, výtvarná umelkyňa, ľudová umelkyňa, členka tvorivého filmového štábu ap.), pričom jej umelecká činnosť z hľadiska svojej wikipedickej významnosti prevláda nad prípadnou inou činnosťou, ktorej sa venuje.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Mistrík, Jozef, ed. (1993), „prechyľovanie“, Encyklopédia jazykovedy (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 341-342, ISBN 80-215-0250-9, „tvorenie pomenovaní žien od pomenovaní os. muž. rodu a žen. podôb k názvom zvierat slovotvornými príponami. [...] Od muž. vlastných mien sa tvoria prechýlené žen. formy slovotvornou príponou -ová, napr. Novák – Nováková, Ryba – Rybová, Škultéty – Škultétyová. Od vlastných mien s formou príd. mien sa prechýlené žen. formy netvoria príponou -ová, ale -á, zhodne s tvarmi žen. rodu príd. mien, napr. Inovecký – Inovecká, Hradský – Hradská. Slovotvornou príponou -ka al. -čka/-ička sa od muž. priezvisk tvoria hovor. formy žen. priezvisk, napr. Bezák – Bezáčka, Ambrózy – Ambrózka, Figuli – Figulička. V spis. slov. sa rovnako tvoria pomenovania slobodných (nevydatých) a vydatých os. žen. rodu. [...] Podľa staršej kodifikácie spis. slov. sa od cudzích muž. priezvisk s iným zakončením ako na samohlásku -o al. -a netvorili žen. priezviská príponou -ová, ale sa ponechávali nesklonné, napr. Anna Škultéty. Pozostatkom tohto stavu je doterajšie používanie niekt. nesklonných žen. priezvisk, napr. Margita Figuli, Elena Maróthy-Šoltésová.“
↑ „Prehľad tvorenia ženských priezvisk“, Pravidlá slovenského pravopisu (4. nezm. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2013, str. 127-130, ISBN 978-80-224-1331-2
↑ § 6 ods. 3 zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov
↑ „Prehľad tvorenia ženských priezvisk“, Pravidlá slovenského pravopisu (4. nezm. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2013, str. 130, ISBN 978-80-224-1331-2, „Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Guilietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale.“
↑ Mistrík, Jozef, ed. (1993), „prechyľovanie“, Encyklopédia jazykovedy (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 341-342, ISBN 80-215-0250-9, „Aj niekt. cudzie mená filmových herečiek a iných umelkýň si zachovávajú pôv. podobu, napr. Greta Garbo, La Jana. Pôv. podoba mena sa zachováva aj v niekt. spojeniach s apelatívami ako lexikálny citát, napr. Madame Curie, ale Eva Curieová.“
↑ Blech, Richard (1993), „Predhovor“, Encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 8, ISBN 80-215-0219-3, „Osobitne upozorňujeme čitateľa na písanie cudzích ženských priezvisk. Kvôli presnosti sme zvolili písanie bez prechyľovania (-ová). Z každého hesla a jeho kontextu je jasné, že ide o ženu, pretože v záhlaví hesla sa uvádza profesia (herečka, režisérka, scenáristka). Okrem toho v encyklopédii je vyše päťsto ženských mien, ktoré sú pseudonymy (Garbo, Loren, Monroe, Muti, Negri, Rökk, Valli). V týchto prípadoch slovenčina prechyľovanie nepripúšťa. Len výnimočne, obyčajne v heslách režisérov, sa používajú prechýlené podoby priezvisk herečiek, ak nejde o pseudonymy.“
↑ Wachtarczyková; Garabík, Radovan (2016), „Interlingválne faktory pri prechyľovaní cudzojazyčných ženských priezvisk v slovenčine. Časť 1.“, Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied) 81 (3-4): 180-181, https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2016/3-4/sr16-3-4.pdf#page=52, dost. 2022-03-12
↑ Wachtarczyková; Garabík, Radovan (2016), „Interlingválne faktory pri prechyľovaní cudzojazyčných ženských priezvisk v slovenčine. Časť 1.“, Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied) 81 (3-4): 178-180, https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2016/3-4/sr16-3-4.pdf#page=52, dost. 2022-03-12

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Odporúčanie o prechyľovaní ženských priezvisk na českej Wikipédii

[1] Ženským priezviskom cudzieho pôvodu sa rozumie úradná podoba priezviska osoby ženského pohlavia, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. V prípade pochybností o úradnej podobe priezviska alebo štátnom občianstve sa vychádza zo spoľahlivých zdrojov, o ktorých možno predpokladať, že reflektujú úradný stav vecí.

[2] Odporúčanie sa nevzťahuje na uvádzanie ženských priezvisk cudzieho pôvodu v šablónach pre citáciu a v bibliografických záznamoch (v nich sa totiž priezviská píšu v takom tvare, v akom ich uvádza odkazovaný zdroj), v citátoch ani vo vlastných menách nevzťahujúcich sa na osoby (napr. názvy právnických osôb ako Helen Keller International či Margaret Thatcher Foundation, štipendií a grantových programov ako Christa McAuliffe Fellowship Program, Jane Eliza Procter Fellowship ap.).

[9] Umelkyňou sa rozumie fyzická osoba, ktorá podáva umelecký výkon alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry (tzn. spisovateľka umeleckej literatúry, speváčka, hudobníčka, dirigentka, herečka, tanečníčka, artistka, výtvarná umelkyňa, ľudová umelkyňa, členka tvorivého filmového štábu ap.), pričom jej umelecká činnosť z hľadiska svojej wikipedickej významnosti prevláda nad prípadnou inou činnosťou, ktorej sa venuje.

[3] Mistrík, Jozef, ed. (1993), „prechyľovanie“, Encyklopédia jazykovedy (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 341-342, ISBN 80-215-0250-9, „tvorenie pomenovaní žien od pomenovaní os. muž. rodu a žen. podôb k názvom zvierat slovotvornými príponami. [...] Od muž. vlastných mien sa tvoria prechýlené žen. formy slovotvornou príponou -ová, napr. Novák – Nováková, Ryba – Rybová, Škultéty – Škultétyová. Od vlastných mien s formou príd. mien sa prechýlené žen. formy netvoria príponou -ová, ale -á, zhodne s tvarmi žen. rodu príd. mien, napr. Inovecký – Inovecká, Hradský – Hradská. Slovotvornou príponou -ka al. -čka/-ička sa od muž. priezvisk tvoria hovor. formy žen. priezvisk, napr. Bezák – Bezáčka, Ambrózy – Ambrózka, Figuli – Figulička. V spis. slov. sa rovnako tvoria pomenovania slobodných (nevydatých) a vydatých os. žen. rodu. [...] Podľa staršej kodifikácie spis. slov. sa od cudzích muž. priezvisk s iným zakončením ako na samohlásku -o al. -a netvorili žen. priezviská príponou -ová, ale sa ponechávali nesklonné, napr. Anna Škultéty. Pozostatkom tohto stavu je doterajšie používanie niekt. nesklonných žen. priezvisk, napr. Margita Figuli, Elena Maróthy-Šoltésová.“

[4] „Prehľad tvorenia ženských priezvisk“, Pravidlá slovenského pravopisu (4. nezm. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2013, str. 127-130, ISBN 978-80-224-1331-2

[5] § 6 ods. 3 zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov

[6] „Prehľad tvorenia ženských priezvisk“, Pravidlá slovenského pravopisu (4. nezm. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2013, str. 130, ISBN 978-80-224-1331-2, „Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať v neprechýlenej podobe, napr. Gina Lollobrigida, Guilietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale.“

[7] Mistrík, Jozef, ed. (1993), „prechyľovanie“, Encyklopédia jazykovedy (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 341-342, ISBN 80-215-0250-9, „Aj niekt. cudzie mená filmových herečiek a iných umelkýň si zachovávajú pôv. podobu, napr. Greta Garbo, La Jana. Pôv. podoba mena sa zachováva aj v niekt. spojeniach s apelatívami ako lexikálny citát, napr. Madame Curie, ale Eva Curieová.“

[8] Blech, Richard (1993), „Predhovor“, Encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 8, ISBN 80-215-0219-3, „Osobitne upozorňujeme čitateľa na písanie cudzích ženských priezvisk. Kvôli presnosti sme zvolili písanie bez prechyľovania (-ová). Z každého hesla a jeho kontextu je jasné, že ide o ženu, pretože v záhlaví hesla sa uvádza profesia (herečka, režisérka, scenáristka). Okrem toho v encyklopédii je vyše päťsto ženských mien, ktoré sú pseudonymy (Garbo, Loren, Monroe, Muti, Negri, Rökk, Valli). V týchto prípadoch slovenčina prechyľovanie nepripúšťa. Len výnimočne, obyčajne v heslách režisérov, sa používajú prechýlené podoby priezvisk herečiek, ak nejde o pseudonymy.“

[10] Wachtarczyková; Garabík, Radovan (2016), „Interlingválne faktory pri prechyľovaní cudzojazyčných ženských priezvisk v slovenčine. Časť 1.“, Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied) 81 (3-4): 180-181, https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2016/3-4/sr16-3-4.pdf#page=52, dost. 2022-03-12

[11] Wachtarczyková; Garabík, Radovan (2016), „Interlingválne faktory pri prechyľovaní cudzojazyčných ženských priezvisk v slovenčine. Časť 1.“, Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied) 81 (3-4): 178-180, https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2016/3-4/sr16-3-4.pdf#page=52, dost. 2022-03-12

[pozn 1]

[pozn 2]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[pozn 3]

[7]

[8]