Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


Súradnice: 48°58′47″S 20°28′01″V / 48,97972°S 20,46694°V / 48.97972; 20.46694
Kláštorisko
kláštor
Cistercian Monastery at Klastorisko.jpg
Zrúcaniny kartuziánskeho kláštora
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický
Okres Spišská Nová Ves
Obec Kláštorisko
Súradnice 48°58′47″S 20°28′01″V / 48,97972°S 20,46694°V / 48.97972; 20.46694
Štýl gotika
Vznik 13. storočie
Správa Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Kláštor Kartuziánov
ÚZPF[2]
 - číslo 10745/3
 - dátum zápisu 5. 10. 1993
Stav ruina
Poloha Kláštoriska na Slovensku
Poloha Kláštoriska na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Kláštoriska na Slovensku
Wikimedia Commons: Kláštorisko
Webová stránka: https://www.klastorisko.eu/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kláštorisko alebo Skala útočiska (lat. Lapis Refugii), Strážny vrch (lat. Mons Speculationis) je ruina kartuziánskeho kláštora v nadmorskej výške 760 m n. m. Nachádza sa tu z 13. storočia (zakladacia listina z 12. decembra 1299). Kláštor bol pravdepodobne v 13. storočí útočiskom obyvateľov pred útočiacimi tatárskymi hordami. V súčasnosti je kláštor v rekonštrukcii, každoročne koncom augusta sa na ňom konajú odpustové slávnosti. Kláštorisko je popri Čingove a Podlesku ďalšie známe stredisko na severe Slovenského raja. Vedie sem množstvo turistických chodníkov z Podlesku cez tiesňavy Suchá Belá, Kyseľ, Prielom Hornádu, z Čingova ale dá sa naň dostať prakticky z každej časti Slovenského raja. Je tu vybudované turistické centrum s reštauráciou.

História[upraviť | upraviť kód]

Spišsko-gemerský masív je hornatá oblasť, ktorá sa vyznačuje svojím prírodným bohatstvom. Približne v centrálnej časti Slovenského raja sa nachádza náhorná plošina „Kláštorisko“, odkiaľ ponúka strategické umiestnenie s výhľadom na Spišskú kotlinu. Túto významnú polohu si všimli aj pôvodní obyvatelia Spiša, ktorí ho opevnili z dvoch prístupných strán. Najnovšie výskumy potvrdzujú osídlenie už z neskorej doby bronzovej 11. storočie pred Kr. a potom starej doby železnej okolo 600 p. Kr., ktoré malo aký si pevnostný charakter a s najväčšou pravdepodobnosťou slúžilo ako útočisko. Ďalšie osídlenie je doložené v okrajových častiach ako je napr. hradisko Čingov.

Behom 12. a 13. storočia bolo na mieste starého hradiska postavené nové, obohnané dvomi hradbami. Opevnenie sa nachádza v prístupnejšej západnej časti. Na opačnej severovýchodnej strane bola objavená strážna veža (drevená), ktorá stála samostatne od opevnenia. Na tom to mieste boli objavené dva hlinené hrnce z 12. a 13. storočia. Podľa písomných prameňov sa táto lokalita nazývala „Strážny vrch“ (Mons Speculationis) alebo „Skala útočiska“ (Lapis Refugii). V polovici 13. storočia sa Spišskí Sasi sa pustili do spevňovania toho to miesta, ktorý obohnali hradbou v dĺžke až 1 km (šírka muriva cca. 150 až 170 cm). Táto pevnosť sa rozkladala na ploche asi 90 ha, slúžila ako refugium (tzv. útočište) v čase tatarských vpádov do Uhorska. A to je dôvod prečo toto miesto dostalo latinský názov Lapis Refugii = Skala útočiska. Za hradbami postavili kláštor, ktorý potom slúžil ako prvé centrum rehole kartuziánov v Uhorsku. Zo zakladacej listiny z roku 1299 vyplýva, že Spišskí Sasi darovali toto miesto kartuziánom, aby si tu postavili kláštor. Tento kláštor mal byť pamiatkou a vďačnosť za záchranu života okolitých obyvateľov. Prví kartuziánski mnísi, ctihodný otec Andrej a jeho spoločníci, prišli zo Žiče (Seitz) (dnešné Slovinsko). V rokoch 13051307 dohliadali na stavebné práce pri budovaní kláštora. Toto miesto vybrané práve kartuziánmi, pripomínalo Veľkú kartúzu pri Grenoble, kde v roku 1084 svätý Bruno založil túto rehoľu.

Kartuziáni na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Kláštor v kontexte historických udalostí[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Pôdorys kláštoriska, podlľa archeologického výskumu Doc. PhDr. Michala Slivku CSc.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]