Rentier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rentier (z francúzskeho rentier, rentière) je osoba, ktorá žije z renty, teda z výnosov svojho kapitálu. Ten býva investovaný:

  • do akcií alebo dlhopisov, kedy sa výnos realizuje ich predajom alebo príjmom z dividend, alebo
  • do nehnuteľností, či už pozemkov, stavieb či bytov, kedy má rentier pravidelný príjem z nájomného či pachtu.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

V stredovekom Francúzsku až do revolúcie (ancien régime) patrili rentieri k málo početnej vyššej triede, ktorá žila hlavne z práce roľníckeho obyvateľstva. Rentieri patrili k bohatej a skôr konzervatívnej časti veľmi heterogénneho tretieho stavu a bývali to napríklad bankári, statkári a majitelia nájomných domov.

Do vedy termín uviedol Vilfredo Pareto vo svojej sociológii (v teórii reziduí) a kriticky ho použil v kontexte tzv. rentierskych štátov. [2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stichwort Rentier in Der große Brockhaus in 12 Bänden. 18. Auflage, Brockhaus, Wiesbaden 1980, Neunter Band, S. 439, ISBN 3-7653-0039-X
  2. Claudia Schmidt: Das Konzept des Rentier-Staates: ein sozialwissenschaftliches Paradigma zur Analyse von Entwicklungsgesellschaften und seine Bedeutung für den Vorderen Orient (Demokratie und Entwicklung, Band 2). Lit Verlag, Münster 1991 ISBN 978-3-8947-3195-3 In Ausschnitten online verfügbar, abgerufen am 23. Februar 2016