Riadený let do terénu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Časť trupu po náraze lietadla Air New Zealand počas letu 901 v roku 1979. Všetkých 257 pasažierov na palube zomrelo.

Riadený let do terénu (angl. Controlled flight into terrain, skrátene CFIT) je termín označujúci situáciu, kedy je prevádzkyschopné lietadlo plne pod kontrolou pilotov neúmyselne navedené do krajiny, hory alebo inej prekážky. Posádka si túto skutočnosť uvedomí až v okamihu, keď je neskoro.

Termín zaviedli inžinieri firmy Boeing koncom 70. rokov, keď zistili, že ide o najčastejšiu situáciu, kedy príde k smrtiacej leteckej nehode. Od zavedenia prúdových motorov v leteckej preprave už došlo v súvislosti s riadeným letom do terénu k viac ako 9 000 úmrtiam.[1]

Príkladom takéhoto letu je letecká katastrofa slovenského An-24 v roku 2006, pri ktorej zahynulo 42 osôb a jedna prežila.

Varovné systémy[upraviť | upraviť zdroj]

Aby sa predišlo týmto nehodám, na palube dopravných lietadiel sa osadzujú varovné elektronické systémy TAWS. Ak sú správne nastavené a posádka signály neignoruje, je účinnosť moderných systémov prakticky stopercentná. Príkladom, keď sa nedbalo na varovanie, po ktorom nasledovala nehoda, je havária poľského prezidentského špeciálu pri Smolensku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jetliner safety [online]. Boeing, [cit. 2010-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]