Riadený let do terénu

Časť trupu po náraze lietadla Air New Zealand počas letu 901 v roku 1979. Všetkých 257 pasažierov na palube zomrelo.

Riadený let do terénu (angl. Controlled flight into terrain, skrátene CFIT) je termín označujúci situáciu, kedy je prevádzkyschopné lietadlo plne pod kontrolou pilotov neúmyselne navedené do krajiny, hory alebo inej prekážky. Posádka si túto skutočnosť uvedomí až v okamihu, keď je neskoro.

Termín zaviedli inžinieri firmy Boeing koncom 70. rokov, keď zistili, že ide o najčastejšiu situáciu, kedy príde k smrtiacej leteckej nehode. Od zavedenia prúdových motorov v leteckej preprave už došlo v súvislosti s riadeným letom do terénu k viac ako 9 000 úmrtiam.

Príkladom takéhoto letu je letecká katastrofa slovenského An-24 v roku 2006, pri ktorej zahynulo 42 osôb a jedna prežila.

Varovné systémy

Aby sa predišlo týmto nehodám, na palube dopravných lietadiel sa osadzujú varovné elektronické systémy TAWS. Ak sú správne nastavené a posádka signály neignoruje, je účinnosť moderných systémov prakticky stopercentná. Príkladom, keď sa nedbalo na varovanie, po ktorom nasledovala nehoda, je havária poľského prezidentského špeciálu pri Smolensku.

Menšie lietadlá, alebo lietadlá všeobecného letectva môžu mať k dispozícii GPS databázu terénu, ktorá im poskytuje včasné varovania pred blízkosťou terénu. GPS databáza obsahuje súbory s výškou a súradnicami okolitého terénu, a následne sa tak zobrazuje na display červenou alebo žltou farbou, v závislosti od výšky a vzdialenosti od prekážok.

Príčiny

Rekonštrukcia posledných okamihov letu Korean Air 801, ktorý sa zrútil do kopca na Guame v roku 1997

Aj keď existuje mnoho dôvodov, prečo môže lietadlo naraziť do terénu, berúc do úvahy nepriaznivé počasie a zlyhania navigačných zariadení, chyba pilota je stále najčastejším faktorom, ktorý sa vyskytuje pri nehodách CFIT.

Za týmito udalosťami sa často skrýva strata situačného povedomia pilota, ktorý si neuvedomuje svoju skutočnú polohu a výšku od terénu pod ním a bezprostredne pred ním. Únava môže spôsobiť, že aj veľmi skúsení piloti urobia závažné chyby, ktoré vyvrcholia v CFIT.

Riadené lety do terénu zahŕňajú stret s terénom, ako sú kopce alebo hory. Tak isto to môžu byť aj vysoké umelé prekážky, ako napríklad vysielače počas podmienok za zníženej dohľadnosti pri približovaní sa k letisku alebo pri odlete z neho. Prispievajúcim faktorom môžu byť aj menej závažné či zjavne skryté poruchy navigačných zariadení, ktoré, ak posádka neodhalí, pri chybnej interpretácii môžu viesť k nesprávnemu vedeniu lietadla po trati, napriek iným informáciám získaným od správne fungujúceho zariadenia. Tieto letecké nehody predstavujú neustále nebezpečenstvo počas záchranných či leteckých hasičských operácií, ktoré zahŕňajú pomerne nebezpečné lety v nízkych výškach nad zemou a po rôznych trasách nad terénom, ktoré piloti nemusia poznať.

Ďalšou príčinou môže byť aj nerešpektovania pravidla Sterile cockpit, ktoré implementovalo mnoho leteckých spoločností do svojich postupov. Toto pravidlo hovorí, že akonáhle odlietavajúce lietadlo začne rolovať k vzletovej a pristávacej dráhe, až do prestúpania nadmorskej výšky 10 000 stôp (3 000 m), a naopak po preklesaní tejto nadmorskej výšky, až do bezpečného zastavenia lietadla na zemi, musí byť všetka irelevantná komunikácia, a činnosti, ktoré nesúvisia s riadením lietadla obmedzené na aboslútne minimum.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Řízený let do terénu na českej Wikipédii a Controlled flight into terrain na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

Letecký portál