Ricardo Balbín

Ricardo Balbín
Biografické údaje
Narodenie	29. júl 1904 Buenos Aires, Argentína
Úmrtie	9. september 1981 (77 rokov) La Plata, Argentína
Politická strana	Radikálna občianska únia Ľudová radikálna občianska únia
Alma mater	Národná univerzita v La Plate
Profesia	právnik
Národnosť	argentínska
Rodina
Manželka	Indalia Ponzettiová
Deti	Lía Elena Osvaldo Enrique
Odkazy
	Ricardo Balbín (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Ricardo Balbín (* 29. júl 1904, Buenos Aires – † 9. september 1981, La Plata) bol argentínsky politik a právnik. Bol dlhoročným lídrom tradičnej argentínskej politickej strany Radikálna občianska únia a súčasne opozície, neúspešne kandidoval na prezidenta v štyroch voľbách, kedy vždy skončil na druhom mieste. Radí sa medzi najvýznamnejších argentínskych politikov druhej polovice 20. storočia.

Životopis

Narodil sa v Buenos Aires, pochádza z rodiny španielskeho pôvodu. Študoval právo na Národnej univerzite v La Plate, pričom v tomto období súčasne vstúpil do Radikálnej občianskej únie. Pôvodne chcel študovať medicínu, ale pre nedostatok peňazí musel toto štúdium zanechať. Štúdium práva úspešne ukončil v roku 1927, no právnickej činnosti sa venoval iba krátko, keďže sa začal naplno venovať politike. O rok neskôr sa zapojil do kampane za znovuzvolenie bývalého prezidenta Hipólita Yrigoyena, ktorý voľby skutočne vyhral a stal sa druhýkrát prezidentom. V roku 1930 zosadila armáda prezidenta Yrigoyena, no Balbín o krátky čas pokračoval vo svojej politickej činnosti, zatiaľ iba na regionálnej úrovni v meste La Plata. O rok neskôr bol zvolený v provinčných voľbách a mal sa stať zástupcom guvernéra provincie Buenos Aires. Armáda však nebola s výsledkami volieb spokojná a tak ich zrušila, kvôli čomu sa Balbín svojej novej funkcie vôbec neujal. Napriek tomu pokračoval v politickej činnosti, no kandidovať v provinčných voľbách sa mu podarilo až v roku 1940, kedy bol opäť zvolený za poslanca provinčného parlamentu. Kvôli volebným podvodom, ktoré voľby sprevádzali sa však na protest vzdal svojho mandátu. V tomto období sa zaradil medzi mladých členov radikálnej strany, ktorých vplyv začal rásť. Spolu s ďalšími mladými politikmi ako Arturo Frondizi, Moisés Lebensohn, Arturo Umberto Illia a Alejandro Gómez sa snažil presadiť zmeny vo vnútri strany. Výsledkom ich snáh bola tzv. Avellanedská deklarácia z roku 1945, ktorá sa stala jedným z ideologických základov radikálnej strany. Na základe tohto dokumentu sa mladí radikáli v novembri 1945 združili do straníckej frakcie nazvanej Hnutie integrácie a rozvoja.

V roku 1946 bol zvolený do federálnej poslaneckej snemovne, vďaka čomu sa dostal do veľkej politiky. Stal sa kritikom vlády prezidenta Juana Peróna, kvôli čomu sa na neho prezident a jeho stúpenci zamerali. Začali sa voči nemu viesť politicky motivované vyšetrovania a súdne konania. V roku 1949 bol vylúčený z poslaneckej snemovne a následne bol dokonca uväznený. V nasledujúcom roku bol prepustený a v tomto roku kandidoval za guvernéra provincie Buenos Aires, no v deň volieb bol opäť uväznený, čo mu zabránilo zúčastniť sa volieb. Na konci roka 1950 mu prezident Perón udelil milosť, čo však Balbín demonštratívne odmietol akceptovať, keďže nebol zbavený obvinení. Vďaka svojej perzekúcii sa stal Balbín známym politikom a tak sa v roku 1951 stal kandidátom svojej strany na prezidenta. Voľby však vyhral opäť Perón, následne v roku 1954 bol Balbín opäť uväznený. Už v nasledujúcom roku ale armáda prezidenta Peróna zvrhla, ten odišiel do exilu. Perónova strana a aj jeho politická filozofia boli zakázané. To však paradoxne neposilnilo radikálnu stranu, ale rozdelilo. Do popredia sa začal dostávať ďalší z mladších lídrov strany Arturo Frondizi, ktorý mal ambíciu stať sa prezidentom. Strana sa rozdelila na Nekompromisnú radikálnu občiansku úniu na čele s Frondizim a Ľudovú radikálnu občiansku úniu na čele s Balbínom. V prezidentských voľbách v roku 1958 tak kandidáti oboch strán kandidovali proti sebe, Frondizi sa stal nakoniec prezidentom (vďaka podpore od zakázaných Perónistov), keď vo voľbách porazil Balbína, ktorý skončil znova druhý. Balbín sa tak stal lídrom opozície proti Frondizimu. Ten bol nakoniec tiež prinútený odstúpiť, v následných voľbách v roku 1963 podporil Balbín a jeho strana Artura Umberta Illiu, ktorý voľby vyhral a stal sa prezidentom. Nejednalo sa však o demokratické voľby, armáda však nakoniec zosadila aj tohto prezidenta, čím sa v roku 1966 začala nová vojenská vláda. Balbín začal v tomto období vystupovať proti vojenskej vláde a kritizovať ju jednak za porušovanie ľudských práv a tiež za jej nedemokratickú formu.

Vojenská vláda nakoniec v roku 1972 ohlásila zvolanie demokratických volieb na marec 1973, no súčasne v nich neumožnila kandidovať bývalému prezidentovi Perónovi, ktorý bol od svojho zosadenia stále v exile. Už znova zjednotená Radikálna občianska únia vybrala za kandidáta na prezidenta opäť Balbína. Ten však opäť skončil druhý, keď ho porazil Perónista Héctor José Cámpora. O krátky čas sa do krajiny triumfálne vrátil Perón a presadil konanie nových prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili v septembri 1973. Balbín opäť kandidoval a znova skončil na druhom mieste, voľby jednoznačne vyhral Perón. Balbín sa v tomto období s Perónom, ktorý ho v 50. rokoch nechal opakovane uväzniť, zmieril v záujme zachovania demokratickej vlády. V roku 1974 prezident Perón zomrel v úrade, ešte pred smrťou vyjadril želanie, že práve Balbín ho nahradí vo funkcii prezidenta, čo sa však nakoniec nestalo. Prezidentkou sa stala viceprezidentka María Estela Martínezová Perónová, ktorej slabú vládu o dva roky neskôr ukončil ďalší vojenský prevrat. Vojenská vláda začala s tzv. špinavou vojnou, v ktorej bolo zavraždených tisíce disidentov. Tento raz však Balbín vojenskú vládu nekritizoval, za čo si sám vyslúžil kritiku. Balbín svoju nečinnosť ospravedlňoval snahou zachrániť pred armádnymi komandami mladých členov radikálnej strany. V roku 1980 sa už Balbínov zdravotný stav začal zhoršovať, zomrel 9. septembra 1981 v La Plate a jeho pohreb sa zmenil na demonštráciu proti vojenskej vláde.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ricardo Balbín