Rodné číslo
Rodné číslo je číselný identifikátor prideľovaný obyvateľom Slovenska a Česka. Rodné číslo patrí medzi osobné údaje, dá sa z neho určiť dátum a miesto (resp. oblasť) narodenia a pohlavie osoby.
V iných štátoch takisto existujú identifikátory osôb, majú však odlišné tvary.
Stanovenie podľa zákona
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa zákona č. 301/1995 o rodnom čísle, paragraf 2:[1]
[upraviť | upraviť zdroj]- (1) Rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), ktorý zabezpečuje jej jedinečnosť v informačných systémoch.
- (2) Rodné číslo sa tvorí z dátumu narodenia osoby a z koncovky, ktorá je rozlišujúcim znakom osôb narodených v tom istom kalendárnom dni.
- (3) Prvé dvojčíslie rodného čísla vyjadruje posledné dve číslice roku narodenia osoby, druhé dvojčíslie vyjadruje číselné označenie mesiaca narodenia osoby (u žien zvýšené o 50), tretie dvojčíslie vyjadruje číselné označenie dňa narodenia osoby v danom kalendárnom mesiaci.
- (4) Rodné číslo pridelené osobe narodenej do 31. decembra 1953 je deväťmiestne s trojmiestnou koncovkou.
- (5) Rodné číslo pridelené osobe narodenej po 1. januári 1954 je desaťmiestne so štvormiestnou koncovkou; pritom celé desaťmiestne rodné číslo musí byť bezo zvyšku deliteľné číslom 11.[pozn 1]
A zároveň podľa paragrafu 7 toho istého zákona ten, ktorého rodné číslo nespĺňa paragraf 2 (dokonca aj prevádzkovateľ systému, ktorý pracuje s rodnými číslami) sa má obrátiť na Ministerstvo vnútra SR, ktoré mu pridelí nové.
Zákon č. 18/2018
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenská republika prijala novú úpravu spracúvania rodného čísla, len ako národného identifikátora (rodné číslo už nie je citlivým osobným údajom napríklad v zmysle GDPR) a to v § 78 ods. 4 zákona č. 18/2018 Z. z., a to na základe splnomocňujúceho ustanovenia nariadenia v čl. 87. Stále platí, že rodné číslo je zakázané zverejňovať, právo zverejniť rodné číslo ma iba dotknutá osoby, ktorej sa týka.[2]
Prechod na iný systém
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa informácií z júna 2019 Ministerstvo vnútra navrhovalo, že sa namiesto rodného čísla bude používať bezvýznamový identifikátor fyzických osôb, tzv. BIFO. Bude obsahovať desať náhodne pridelených číslic bez súvislosti s dátumom narodenia a malo by sa zaviesť počas najbližších desiatich rokov.[3]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Z uvedeného pravidla existuje výnimka. 10-miestne rodné číslo vzniká z 9-miestneho základu doplnením kontrolnej cifry, ktorá je zvyškom po delení 9-miestneho čísla číslom 11. Ak je zvyšok rovný 10, použije sa ako kontrolná cifra nula. Výsledné rodné číslo potom nie je bezozvyšku deliteľné 11. Táto výnimka bola použitá rádovo pri tisíc rodných číslach a prideľovanie takýchto rodných čísel bolo v roku 1985 ukončené vnútorným predpisom Federálneho štatistického úradu č. Vk. 2898/1985. In: LORENC, Miroslav. Ověření správnosti rodného čísla [online]. lorenc.info, [cit. 2017-06-23]. Dostupné online. Archivované 2017-07-06 z originálu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1995-12-14, [cit. 2017-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Často kladené otázky k Nariadeniu a zákonu č. 18/2018 z. z. | Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky [online]. dataprotection.gov.sk, [cit. 2021-09-03]. Dostupné online. Archivované 2021-09-03 z originálu.
- ↑ KOVÁČ, Peter. Rodné čísla končia. Nahradí ich hneď niekoľko kódov. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-06-24. Dostupné online [cit. 2019-07-03]. ISSN 1335-4418.