Roháč (časopis)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Roháč bol slovenský humoristicko-satiristický týždenník vydávaný v rokoch 1948 - 1991, t.j. takmer presne v období vlády KSČ v Česko-Slovensku. Prvýkrát vyšiel 1. apríla 1948. Vydávalo ho najprv vydavateľstvo SOR Práca a od roku 1958 Vydavateľstvo Pravda. Ku koncu 50. rokov sa jeho náklad stabilizoval na 100 tisíc výtlačkoch.[1] Zanikol v roku 1991.

V roku 1951 sa Roháč zlúčil s humoristickým časopisom Sršeň, ktorý vydávali v Martine.[1]

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Časopis reagoval humorom a satirou na problémy, ktorými sa vtedy zaoberala spoločnosť. Jeho úlohou bolo nielen pobaviť, ale aj kritizovať a pomáhať odstraňovať nedostatky.[1]

V Roháči pôsobili výtvarníci (karikaturisti) a naši prví komiksoví autori, ako Viktor Kubal, autor množstva vtipov i seriálu Dita, Božena Plocháňová, ktorá kreslila príbehy dvojice Bill a Mary a Jozef Schek, ktorého Jožinko zabával svojimi bonmotmi celých 23 rokov.[2][3]

Redakcia[upraviť | upraviť zdroj]

Na jeho zrode a tvorbe sa podieľali Viktor Kubal, Klára Jarunková, Milan Vavro, Božena Hajdučíková-Plocháňová, Peter Petiška, Andrej Mišanek, Milan Kenda, Tomáš Janovic, Peter Gossányi. Neskôr: Fedor Vico, Vlado Javorský, František Mráz, Ľubo Radena, Ľubomír Kotrha, Vlado Pavlík, Fero Bojničan.[chýba zdroj]

Predchodcovia a následníci[upraviť | upraviť zdroj]

Predchodcom Roháča bol napríklad časopis Kocúr (1919 - 1945). Černokňažník (1861 – 1864 a 1876 - 1910) bol prvý slovenský humoristicko-satirický časopis v 19. storočí, ktorý nasledovali Rarášok (1870 až 1875), Rarach (1875), Ježibaba (1871 až 1872) ktorých vydavateľom a redaktorom bol Viliam Pauliny-Tóth.[chýba zdroj]

Vo vydavateľstve Avízo sa v rokoch 1991 - 1994 bezúspešne pokúšali pokračovať vo vydávaní Roháča pod názvom Nový Roháč so šéfredaktorom Viktorom Kubalom mladším. V rokoch 1995 - 1996 nasledoval ďalší pokus pod názvom Magazín Nový Roháč. Neskoršími pokusmi boli po roku 2000 časopisy Extra Roháč (2002 - ?2008; v roku 2017 obnovený ako internetový časopis) a EuroRoháč (len jedno číslo v roku 2002).[4][5][6][7]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Roháč. In: Malá encyklopédia žurnalistiky. Bratislava: Obzor. 1982. S. 414
  2. Keď sa Slovensko smialo spolu s Roháčom [online]. www.domarada.sk, [cit. 2020-11-28]. Dostupné online.
  3. Karikatúra • Čas-opis 1989 [online]. Čas-opis 1989, [cit. 2020-11-28]. Dostupné online.
  4. KUPECKÝ, Milan. HUMORIKON [online]. 2018-12-16, [cit. 2020-11-28]. Dostupné online.
  5. eurorohac, eurohac, rohac, spolocensko-satiricky dvojtyzdennik. [online]. imesto.sk, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online.
  6. Nezávislý internetový časopis Extra Roháč [online]. humorikon.sk, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online.
  7. Ze Slovenska / Ex(humovaný)tra ROHÁČ je tu. In: Chýrnik-Hirnök. č. 10-11. 2008. S. 7[1]