Klára Jarunková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Klára Jarunková
slovenská spisovateľka
Narodenie28. apríl 1922
Červená Skala, Česko-Slovensko
Úmrtie11. júl 2005 (83 rokov)
Bratislava, Slovensko

Klára Jarunková (rodená Chudíková) (* 28. apríl 1922, Červená Skala  –  † 11. júl 2005, Bratislava) bola slovenská novinárka, prozaička a autorka literatúry pre deti a mládež.[1] Jedna z najprekladanejších slovenských spisovateľov 2. polovice 20. storočia, jej diela vyšli takmer v štyridsiatich jazykoch v Európe i vo svete.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v rodine poštového úradníka a jej otec Michal Chudík sa neskôr stal chatárom v Nízkych Tatrách. Ľudovú školu vychodila v rodisku, meštiansku školu v Podbrezovej a Brezne. Stredoškolské vzdelanie získala na dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde v roku 1940 úspešne zmaturovala. Popri zamestnaní (1943-1946) začala študovať aj slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, no toto štúdium nikdy nedokončila. Začala pracovať ako učiteľka v Korytárkach (okres Detva), neskôr pracovala na bratislavskej radnici (1943-1947), v Česko-slovenskom rozhlase (1953-1954) a napokon sa usadila v redakcii časopisu Roháč. Od roku 1984 bola na dôchodku.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1953 začala písať pre rozhlas a neskôr pre časopis Roháč, ale i ďalšie časopisy a denníky reportáže, satirické črty a poviedky. Prvá kniha jej však vyšla až v roku 1960 (zbierka humoristických čŕt a poviedok zo žiackeho života Hrdinský zápisník). Jej prístup k detskej literatúre bol nezvyčajný – príbehy podávala z pohľadu dieťaťa a písala ich v prvej osobe, čím dávala dieťaťu šancu lepšie sa vcítiť do deja a zosobniť si ho. Okrem detských rozprávok sa venovala i dievčenským románom, náučno-poznávacej a cestopisnej literatúre. Diela ako Jediná a Brat mlčanlivého Vlka sa vďaka 70 prekladom stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Jej diela sú preložené do takmer 40 jazykov.

Pamäti svojho otca na jeho účinkovanie v službách bulharského cára prerozprávala v knihe Horehronský talizman.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1960 – Hrdinský zápisník, príbehy školákov
  • 1961 – Čierna hodinka plná divov a fantázie
  • 1962 – Deti slnka
  • 1963 – Jediná, dievčenský román
  • 1963 – Zlatá sieť
  • 1964 – O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť, rozprávky o prváčikoch
  • 1967 – Brat mlčanlivého Vlka
  • 1968 – Pomstiteľ, novela
  • 1972 – Pár krokov po Brazílii, cestopis
  • 1974 – Tulák, novela
  • 1974 – O psovi, ktorý mal chlapca, rozprávky pre najmenších
  • 1977 – Tiché búrky, román plný zážitkov z jej detstva
  • 1978 – O Tomášovi, ktorý sa nebál tmy-
  • 1978 – Horehronský talizman, pamäti jej otca Júliusa Chudíka
  • 1978 – Stretnutie s nezvestným
  • 1979 – Čierny slnovrat, román z obdobia SNP
  • 1979 – Obrázky z ostrova
  • 1980 – Kde bolo, tam bolo, texty k obrázkovej knižke Dany Zacharovej
  • 1983 – O vtáčikovi, ktorý vedel tajomstvo
  • 1984 – O dievčatku, ktoré šlo hľadať rozprávku
  • 1986 – Rozprávky
  • 1989 – Dedko a vlk
  • 1993 – Nízka oblačnosť

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]