Roman de la Rose
| Roman de la Rose | |
|---|---|
| Roman de la Rose | |
 kruh okolo Génia Lásky | |
|
| |
| Autor | Guillaume de Lorris |
| Spoluautor/i | Jean de Meung |
| Pôvodný jazyk | starofrancúzština |
| Krajina vydania | Francúzsko |
| Dátum 1. vydania originálu | 1230 a 1277 |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny druh | poézia |
| Literárny žáner | román vo veršoch |
Roman de la Rose (doslova Román o Ruži) je najznámejšie a najkomentovanejšie dielo stredovekej európskej literatúry. Dielo napísali v 13. storočí dvaja autori: Guillaume de Lorris a Jean Chopinel de Meung, skrátene Jean de Meung.
Preklad do modernej zveršovanej francúzštiny bol vykonaný Bordasom[1]. Súčasný preklad je trochu nejasný, čo je spôsobené práve prekladom zo starofrancúzštiny do moderného jazyka. Niektoré výrazy preto zmenili význam.
Prvá časť
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá časť napísaná Guillaumom de Lorris v rokoch 1230 – 1240 obsahuje sen autora o nedostupnej ruži, chránenej húfom alegorických postáv symbolizujúcich Strach, Hanblivosť, Ohováranie, atď. Pozostáva zo 4058 osemslabičných veršov. V tejto časti sa rozpráva o láske muža a jeho vyvolenej, do ktorej uzatvorenej záhrady symbolizujúcej lásku (záhrada vyvolenej krásky) nemôže preniknúť.
Druhá časť
[upraviť | upraviť zdroj]Druhú časť napísal mešťan a univerzitný učiteľ Jean de Meung (1250 – 1305) a má 19 000 veršov. Celé literárne dielo Román o ruži tak obsahuje celkom 28 000 veršov.[2], vyšla asi v roku 1277.
Niektoré pasáže, navyše vytrhnuté z kontextu, vyvolali na začiatku 15. storočia prvú veľkú diskusiu vo francúzskej literatúre, v ktorej sa stretli obrancovia Jeana de Meung a obrancovia žien, ku ktorým patrila Christine de Pisan.[3]
Druhá časť je vlastne encyklopédia vtedajšieho stredovekého vedenia, ktorú striedavo prednášajú alegorické postavy Príroda, Génius, Priateľ, atď. Ľúbostná romantika v tejto časti ustupuje, kurtoázna láska a služba žene sa zavrhuje a za cieľ lásky sa vyhlasuje plodenie potomstva.
Táto časť predstavuje diskusiu o láske viac filozofickú než v prvej romantizujúcej časti prezentoval Guillaume de Lorris. Druhá časť vyprovokovala polemiky o vízii ženy podľa Jeana de Meung, hlavne išlo o kritiku Christine de Pisan, ktorá bránila feministické pozície. V danej dobe to bola odvážna debata členky kráľovského dvora o postavení stredovekej ženy. Nachádzame tu známe porovnanie manželstva a rybárskej siete, do ktorej ryby hľadajú vchod, zatiaľ čo by z nej najradšej vyšli.
V druhej časti sa nefilozofuje len o láske. Pojednáva sa tiež o:
- domácich zvieratách, ktorými si človek nemôže poslúžiť tak ako by to robil keby vedeli chápať
- o dôvtipe prírody, ktorá zariadila, že želanie mať potomkov nestačí a preto pridala k danej veci aj milostný akt, čo celú vec spríjemnilo a poskytlo motiváciu
- pánoch, ktorí nemajú žiaden dôvod glorifikovať seba pred svojimi predkami, ak sami nevlastnia kvality predkov
Román má charakter zábavnej konverzácie a je zároveň návodom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Aktuálne je preklad stratený, ale možno nájsť úryvok v l’Anthologie de la poésie française od Pierre Seghers. Jedna verzia je k dispozícii na stránke Project Gutenberg
- ↑ Kultura středověké Evropy, Jacques Le Goff, ODEON, 1991, český preklad Josef Čermák, str. 462, ISBN 80-207-0206-7
- ↑ Tvorcovia svetových dejín, Kol. autorov, Mladé letá, 2002, str. 287
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman de la Rose
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Malá encyklopédia spisovateľov sveta, vyd. Obzor, 1981, str. 473
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Roman de la Rose na francúzskej Wikipédii.