Jean de Meung
Jean de Meung | |
francúzsky básnik | |
Snívajúci Jean de Meung. Miniatúra z rukopisu Roman de la Rose z 15. storočia | |
Narodenie | cca 1240 Meung-sur-Loire, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | cca 1305 Paríž, Francúzsko |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Jean de Meung (plné texty diel autora) |
Commons | Jean de Meung |
Jean de Meung (Jean de Meun, Jehan de Meun(g), Jean Clopinel, Jean Chopinel) (* cca 1240, Meung-sur-Loire, Francúzsko – † cca 1305, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky básnik 13. storočia, známy hlavne ako autor druhej časti diela Roman de la Rose.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako Jean Clopinel. Tradícia hovorí, že študoval na Parížskej univerzite. Tak ako jeho súčasník Ruteboeuf bol obrancom Viliama de Saint-Amour a ostrým kritikom žobrania. Väčšinu života zrejme strávil v Paríži na ulici Saint-Jacques, kde mal dom s vežou, dvorom a záhradou. Dom mu bol pridelený istým dominikánom Adamom d'Andelym. Toto bolo popísané v roku 1305. Jean de Meung zanechal písomnú zmienku, že vo svojej mladosti písal piesne, ktoré boli spievané na verejnosti a v školách.
Roman de la Rose
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho najdôležitejším dielom bolo pokračovanie Roman de la Rose. Dátum práce na ňom bol stanovený na roky 1268 až 1285 vďaka referencii v zápise o exekúcii Manfréda a Corrardina kráľom Sicílie Karolom z Anjou. So svojimi viac ako 300 zachovanými rukopismi sa Román o ruži stal skutočným stredovekým bestellerom. Jean de Meung rozšíril dielo svojho predchodcu o približne 19 000 vlastných veršov.
Iné diela
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1284 preložil do francúzštiny traktát De Re Militari od rímskeho autora Vegetia pod názvom Kniha od Végècea o umení vojenskom. Ako prvý vytvoril tiež náboženskú verziu ľúbostných listov Pierre Abélarda a Heloise. Tento rukopis zo 14. storočia obsahuje aj poznámky Francesca Petrarcu a nachádza sa v Národnej knižnici v Paríži. Preložil aj De consolatione philosophiae od Boetia predtým ako napísal list kráľovi Filipovi IV., v ktorom uviedol zoznam svojich predošlých prác. Spomenul v ňom, že dve z nich sa stratili: De spirituelle amitié (De spirituals amicitia) od Aelred of Rievaulx (1166) a Livre des merveilles d'Hirlande alebo De Mirabilibus Hiberniae od Giraldus Cambrensis (Gerald de Barri).
Jeho posledné básne sú bezpochyby jeho Testament a Codicille. Testament je napísaný v stanciach – quatrainoch s jedným rýmom a obsahuje pripomienky rôznych spoločenských tried.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jean de Meung na francúzskej Wikipédii a Jean de Meun na anglickej Wikipédii.